Na kafe s… Martinom Tokičom, riaditeľom pobočky Geis CZ Air+Sea
Medzinárodná preprava tovaru medzi Áziou a Európou po krátkom období pokoja po pandémii znovu čelí významným výzvam. Hoci námorná doprava dlhodobo predstavovala stabilný základ globálneho obchodu, po covidových rokoch sa teraz stretáva s krízou v Červenom mori, preťaženými prístavmi a rastúcimi cenami. Čo spôsobuje túto situáciu a čo možno očakávať v nasledujúcich mesiacoch vysvetľuje Martin Tokič, riaditeľ pobočky Geis CZ Air+Sea.
Doprava po mori vždy zohrávala kľúčovú úlohu v európskej ekonomike, pretože takmer 90 % vonkajšieho obchodu Európskej únie sa odohráva po mori. Aká je aktuálna situácia na trase medzi Európou a Áziou?
Po covidových šokoch a následnom krátkom upokojení situácie prichádza nová vlna problémov. Jedným z hlavných je kríza v Červenom mori, kde ku koncu roka 2023 začali Húsiovia napádať nákladné lode plávajúce cez Suezský prieplav. Následkom toho sa väčšina plavidiel rozhodla oboplávať juhoafrický mys Dobrej nádeje, čo predlžuje cestu zhruba o dva týždne a výrazne zvyšuje prevádzkové náklady. Tento zmätok viedol k presmerovaniu trás lodí a prudkému nárastu spotových sadzieb za prepravu v podmienkach zvýšenej volatility trhu.
Má táto situácia vplyv aj na dostupnosť prepravy po mori?
Rastúce ceny prepravy, ktoré obvykle stúpajú až pred vianočnou sezónou, sa tento rok začali zvyšovať už oveľa skôr. Navyše, predĺžené trasy spôsobujú, že lode sa vracajú do ázijských prístavov neskôr. To vedie k nedostatku prázdnych kontajnerov, čo spoločne so zvýšeným dopytom spôsobuje dlhšie čakanie lodí na nakládku a celkové zhoršenie situácie v preťažených ázijských prístavoch, najmä v Singapure.
Pomáha, že lodiari uvádzajú do prevádzky nové kontajnerové lode?
Napriek tomu, že tento rok do prevádzky vstúpilo 1,67 milióna mTEU novopostavených lodí a ďalších 1,47 milióna mTEU by malo byť dodaných ešte do konca roka, problémom je skôr ich rotácia ako ich počet.
Do akej situácie vplávajú lode po absolvovaní tejto cesty, teda priamo v európskych prístavoch?
Európske prístavy sa taktiež stretávajú s preplnením, najmä kvôli nečakaným príchodom viacerých lodí a dodatočnému náporu čínskych elektrických automobilov, pre ktoré zatiaľ v Európe nie je dostatočný dopyt. Situácii nepomáhajú ani časté štrajky prístavných zamestnancov, keď prerušenie prevádzky, aj keď len krátkodobé, má negatívny vplyv na plynulosť prevádzky.
Odrážajú sa problémy v námornej preprave vo zvýšenom dopyte napríklad po preprave po železniciach?
Táto alternatíva ponúka nielen porovnateľné ceny, ale predovšetkým rýchlejšie tranzitné časy – často polovičné oproti námornej preprave. Navyše, aj napriek čiastkovým problémom, , zostáva železničná preprava stabilná a menej náchylná na neočakávané výpadky. Pre klientov, ktorí nechcú prepravovať tovar cez Rusko, je k dispozícii južná trasa cez Kaspické more, Turecko a ďalej do Európy. Aj keď železnica nedokáže plne nahradiť kapacity námornej dopravy, predstavuje solídne riešenie v situáciách, keď treba reagovať na náhle výpadky či oneskorenie v prístavoch.
Do akej miery dokáže tieto výpadky pomôcť pokryť letecká preprava?
Letecká preprava, najmä import z Ázie, tiež zaznamenáva zvýšený tlak na kapacity. Globálni eCommerce hráči ako Amazon, Temu a Shein dominujú až 70% exportnej leteckej prepravy z Ázie, čo zanecháva menej priestoru pre ostatný tovar a vytvára tlak na ceny. Aj keď sa niektoré letecké spoločnosti snažia navyšovať počet letov, veľký dopyt týchto gigantov spoločne so situáciou v námornej doprave naďalej ovplyvňuje celkovú dostupnosť leteckej prepravy.
Očakávate, že do konca roka by sa situácia v medzinárodnej doprave mohla zmeniť?
Súčasná situácia v medzinárodnej preprave tovaru poukazuje na krehkosť globálnej logistiky a hlboký dopad regionálnej nestability na celosvetovú ekonomiku. Aj keď je výhľad do konca roka neistý, očakáva sa, že dopyt po preprave zostane vysoký, čo bude naďalej ovplyvňovať cenu aj dostupnosť prepravných služieb.
Rozhovor pripravil Vladimír Maťo, šéfredaktor časopisu Systémy Logistiky