Zlatko Varga: Presťahovanie skladu bol úspech dosiahnutý v poslednej chvíli
Trh maloobchodného predaja kozmetiky a drogistického tovaru má na Slovensku jasného lídra. Nemecký reťazec dm drogerie markt prevádzkuje 160 predajní, ktorých zásobovanie stojí na centrálnom sklade v Senci. Dynamický rast siete drogérií si vyžiadal viac miesta. Sťahovanie centrálneho skladu v roku 2022 za plnej prevádzky bolo výzvou. Avšak vďaka dôslednému plánovaniu a precíznej realizácii sa tesný termín podarilo stihnúť, hovorí manažér intralogistiky v spoločnosti dm drogerie markt Zlatko Varga.
Skúsme začať osobnejšie. Čo vás priviedlo k práci v logistike?
Nebola to priama cesta, som vyštudovaný matematik, čo s logistikou na prvý pohľad veľa spoločného nemá. Na východnom Slovensku bolo v tom období náročné nájsť si prácu, a tak som sa vybral do Senca, kde som sa stal stredoškolským učiteľom. Po dvoch rokoch som však zistil, že učiteľstvo nie je práca pre mňa. Vedel som programovať a v dm drogerie markt práve hľadali človeka na IT oddelenie. Odpovedal som na inzerát a prijali ma. O dva roky neskôr sa uvoľnilo miesto vedúceho IT oddelenia v logistike. Odvtedy som prešiel vedúcimi pozíciami takmer vo všetkých oblastiach logistiky. V súčasnosti mám na starosti intralogistiku – od príjmu tovaru až po jeho vyskladnenie vrátane kontroly kvality.
Nachádzame sa v pomerne novom centrálnom sklade spoločnosti dm drogerie markt, ktorý bol otvorený v roku 2022. Ako si však spomínate na firmu v čase, keď ste do nej nastúpili?
V dm drogerie markt pracujem od roku 2005 a v tom čase sme mali na Slovensku 45 filiálok. Firma mala prenajaté dve poschodia v administratívnej budove, ktorú dnes využíva celú. Rozloha skladu bola len 3 500 m2. Samozrejme, aj kolegov som mal výrazne menej a všetci sme sa navzájom poznali. Dnes je to úplne iné. Množstvo kolegov z centrály, s ktorými komunikujem, som nikdy osobne nestretol.
Dnes máme 160 filiálok a rastieme každým rokom. To tempo sme spočiatku považovali za dlhodobo neudržateľné, avšak mierne ho spomalili len veľké krízy, akou bola napríklad tá finančná v roku 2008. Ešte aj v období pandémie sa nám darilo napĺňať plánovaný obrat. Za tých takmer 20 rokov môjho pôsobenia v dm drogerie markt sa rast mierne spomalil, ale naďalej je dvojciferný. Môžem teda konštatovať, že pracujem v úspešnej firme.
Spomínate pandémiu, tá výrazne zamávala dodávateľskými reťazcami. Prejavilo sa to aj u vás?
Prudko stúpol dopyt po niektorých konkrétnych druhoch tovaru, ako sú napríklad dezinfekčné potreby a rúška. Nedostatok ich bol aj u dodávateľov, teda na samotnom začiatku dodávateľského reťazca, a najmä na začiatku pandémie sme museli hľadať popri stabilných dodávateľoch aj rôzne alternatívy. Bolo potrebné preskúmať všetky cesty a spôsoby, ako tovar zabezpečiť. Dôležité bolo, že v rámci nadnárodnej skupiny dm drogerie sme si pomáhali aj navzájom.
dm drogerie markt je pôvodne nemecká spoločnosť. Pochádza odtiaľ aj väčšina tovaru?
Veľmi zjednodušene povedané, dodávame tovar z celej Európy. Máme dodávateľov aj z Rakúska, Španielska, Švédska či Švajčiarska. Samozrejme, máme aj lokálnych dodávateľov, ale gro tovaru z pohľadu objemu a počtu závozov je z Nemecka. Tretinu sortimentu tvorí sortiment vlastnej značky.
Tovar pre slovenských zákazníkov smeruje od dodávateľov priamo sem do centrálneho skladu?
Vlastné značky smerujú najskôr do spoločného skladu v Maďarsku, z ktorého sú následne distribuované aj do okolitých krajín. Najmä v prípade, ak ide o množstvá, ktoré by bolo nerentabilné voziť priamo sem až odkiaľsi z Hamburgu.
Ako vyzerá distribučná sieť na Slovensku? Máte okrem centrálneho skladu v Senci aj ďalšie menšie sklady?
Spoločnosť dm drogerie markt okrem centrálneho skladu v Senci nemá na Slovensku ďalšie vlastné sklady, ale má ich naša zmluvná špedičná firma. Sú to štyri prekládkové sklady, z ktorých je tovar distribuovaný do konkrétnych filiálok. V centrálnom sklade máme systém, ktorý nazývame chaotické loadovanie, čo znamená, že do jedného kamiónu sa nemusí naložiť tovar len pre konkrétnu filiálku. Palety sa nakladajú v poradí, v akom sa vyskladnia na konkrétne smery prekládkových skladov, a nie v ucelených blokoch po filiálkach.
Dopravu tovaru máte tiež zabezpečenú externe, alebo disponujete aj vlastnou flotilou?
Vlastnú flotilu nemáme, všetko zavážame prostredníctvom nášho zmluvného špedičného partnera. To je, mimochodom, oblasť, v ktorej v týchto dňoch prechádzame zmenou. Naším špedičným partnerom sa po novom stane spoločnosť DSV.
Relatívne nedávno ste centrálny sklad presťahovali. Aké signály vám naznačili, že je potrebné túto zmenu podstúpiť?
Svietiť začali prakticky všetky kontrolky. V prvom rade sme mali priveľa ľudí a manipulačnej techniky na malej ploche, čo nie je dobré z pohľadu bezpečnosti a ani efektívne. S rastom sme potrebovali naskladňovať väčšie objemy. Komisionovacie miesta boli malé a bolo nutné ich častejšie dokladať z rezervných miest. V uličkách vznikali zápchy a dochádzalo ku kolíziám medzi vozíkmi a pickermi. Vozíky sa nestíhali nabíjať, a keď sme dostavali ďalšie nabíjacie stanice, tie nám tiež ukrojili zo skladovej plochy. Rovnako ťažko sa aj vyskladňovalo.
Klesol tiež komfort. Zamestnanci sa nezmestili do šatní a museli sme im uvoľniť zasadaciu miestnosť. Nedostatok miesta bolo cítiť aj v administratívnych priestoroch a cez prestávky v kuchynkách. S poklesom výkonu klesá efektivita a stúpajú náklady. V sezónnych obdobiach sme už museli časť celopaliet zaskladňovať u špedičného partnera, ktorý tovar v prípade potreby vozil k nám, či prenajať si dodatočnú plochu a presunúť tam etiketovanie a materiál. To všetko boli náklady navyše.
Takže nebol čas otáľať a rozhodnutie bolo jasné?
Napriek tomu všetkému to nebolo také jednoduché. Niežeby manažment koncernu nevidel našu situáciu. V tom čase však boli na stole aj rôzne iné projekty s dosahom na kapacity skladov v jednotlivých krajinách. Jedným z takých projektov bol centrálny sklad pre vlastnú značku, z ktorého by sa distribuovali palety. My by sme fungovali ako cross-dock, palety by nami pretiekli a nemuseli by sme mať tovar naskladnený. Druhým projektom bolo cezhraničné zásobovanie filiálok. Napríklad česká dm drogerie markt by zásobovala aj niektoré slovenské filiálky. Lenže ukázalo sa, že sklady v okolitých krajinách boli tiež plné.
Aké ďalšie možnosti prichádzali do úvahy?
Napríklad vedľajšia hala bola v tom čase obsadená spoločnosťou, ktorej končila nájomná zmluva. Rozšírenie skladu do tých priestorov by znamenalo, že by sme sa sťahovaniu vyhli. Susedia však napokon nájomnú zmluvu predĺžili. Uvažovalo sa aj o využívaní dodatočných priestorov v iných skladoch. Všetky alternatívy sa ukázali byť píliš komplikované a drahé. Avšak len samotná diskusia o nich trvala bezmála trištvrte roka. Rakúski a nemeckí kolegovia sú veľkí pedanti a snažili sa dôkladne posúdiť všetky možnosti.
V slovenskej pobočke ste mali konkrétne preferované riešenie?
Za nás to bolo od začiatku sťahovanie do novej haly. Museli sme však počkať na výsledok analýz. Pri spätnom pohľade si myslím, že táto fáza trvala veľmi dlho a stratili sme v nej veľa času. Sťahovanie totiž prebehlo doslova v poslednej chvíli. Tesne pred Vianocami, ktoré by sme inak už zrejme nezvládli.
Ďalšou veľkou výzvou bolo zrealizovať sťahovanie za plnej prevádzky. Prečo ste sa rozhodli postupovať práve takto?
Prerušenie zásobovania filiálok čo i len na týždeň je nepredstaviteľné. Silné filiálky tovar potrebujú a na väčší objem nemajú prispôsobené sklady. Nehovoriac o tom, že týždeň by na presťahovanie ani nestačil. Rozdelené totiž bolo do siedmich víkendov so začiatkom vo štvrtok a koncom v nedeľu, čo je dokopy 21 dní. Nezásobovať filiálky taký dlhý čas by znamenalo prísť o zákazníka. Tú možnosť sme preto vylúčili ako prvú.
Mali ste s takou logistickou operáciou nejaké predchádzajúce skúsenosti?
Vo viacerých krajinách už sťahovanie alebo rozširovanie skladov dm drogerie za plnej prevádzky prebehlo. V Rakúsku máme tím, ktorý má takéto skúsenosti a mohli sme sa o ne oprieť. Ja osobne mám skúsenosť so sťahovaním skladu dm z Bratislavy do Senca v roku 2009, keď som ten projekt tiež viedol. Vtedy sme predzásobili filiálky a sklad sme presťahovali zhruba za päť dní, no spôsobilo to množstvo komplikácií a výpadky tovaru na filiálkach. A to sa sťahovali podstatne menšie objemy ako teraz.
Čo všetko samotnému sťahovaniu predchádzalo? Ako vyzerala prípravná fáza?
Definitívne rozhodnutie o sťahovaní padlo v lete 2021, čo bolo dovolenkové obdobie, takže štart bol o to ťažší. Hneď sme však začali konať a komunikovať so spoločnosťou Prologis o výstavbe novej haly, ako aj formovať projekt s rakúskymi kolegami. Príprava to bola opäť veľmi pedantná a dôsledná. Viedol som projektový tím, nad ktorým bol ešte riadiaci tím zložený z členov vedenia na Slovensku aj v Rakúsku. Ten rozhodoval o strategických výdavkoch. Dlhá diskusia bola napríklad na tému, či presťahujeme aj staré regály a len ich doplníme, alebo nakúpime nové.
Ako to napokon dopadlo?
Zistili sme, že zachovanie starých regálov by celý proces skomplikovalo a spomalilo. Regály by bolo potrebné demontovať, previezť a opäť zmontovať. Tovar by sme museli sťahovať po častiach. Vzhľadom na vypočítaný nárast nákladov za zdržanie a prácu bolo efektívnejšie kúpiť nové regály.
Prinášame vám ochutnávku z aktuálneho čísla časopisu Systémy Logistiky 98/2023.
Celý článok, ktorý bol publikovaný v rámci rubriky Interview, si môžete prečítať v časopis Systémy Logistiky 98/2023, alebo aj na našej webovej stránke.
