Ján Franek: Logistiku zálohovacieho systému s pomocou dát rozvíjame k udržateľnosti

Na Slovensku sa každoročne predá bezmála miliarda nápojov v plastových PET fľašiach a v hliníkových plechovkách. Veľkou výhodou týchto obalov je, že materiál, z ktorého sú vyrobené, možno opakovane recyklovať a vracať do obehu. Podmienkou takejto cirkulácie je však efektívny zber použitých obalov od spotrebiteľov. Slovensko urobilo od zavedenia systému zálohovania na začiatku roka 2022 veľký krok vpred. Takmer deväť z desiatich nápojových obalov sa dnes darí vrátiť naspäť do systému. Bola to tmavá cesta, avšak vďaka dôkladnému zberu a vyhodnocovaniu dát sa stáva čoraz prehľadnejšou, hovorí riaditeľ logistiky neziskovej organizácie Správca zálohového systému Ján Franek.

V logistike pôsobíte dlho, riadili ste ju však v iných odvetviach. Prečo ste sa rozhodli prijať výzvu riadiť logistiku práve u Správcu zálohového systému?

Dlhé roky som pôsobil v FMCG segmente, teda skôr vo výrobno-obchodnom odvetví. Táto príležitosť ma zaujala svojou povahou. Niežeby mi v predchádzajúcom zamestnaní chýbal cieľ. Mal som však potrebu vyskúšať niečo, čo nepoznám, a dostať sa tak zo svojej komfortnej zóny. Toto moje očakávanie sa naplnilo, pretože v mojej súčasnej práci je vo väčšej miere potrebná schopnosť improvizovať a hľadať riešenia a inšpiráciu v zahraničí. Snažím sa zistiť, ktoré veci fungujú a ako ich možno vzájomne skĺbiť. Procesy v logistike sú viac-menej dané, ale musím hľadať najlepší spôsob, ako ich načasovať, vyberať technológie, ktoré použijeme, a takisto hľadať ľudí, ktorí to umožnia. Je to neustále hľadanie riešení, ktoré v mnohých prípadoch zatiaľ nie sú vyvinuté tak, ako je to v iných odvetviach.

Vy ste sa k Správcovi zálohového systému pridali minulý rok na jeseň, teda v období, keď už bola ukončená prípravná fáza a systém bol spustený. V akom stave ste ho našli z pohľadu logistiky?

V prvom rade musím zložiť klobúk pred prácou kolegov a tým, že systém vôbec funguje. Treba si uvedomiť, že celý tím mal iba desať mesiacov času na prípravu. Počas toho obdobia bolo potrebné vybudovať organizačnú štruktúru, zaviesť informačný systém a digitalizovať procesy, rovnako ako aj nadviazať komunikáciu s partnermi a distribútormi. Logistika je jedna časť toho celku, aj keď samozrejme veľká časť. V čase môjho nástupu bola v takej kondícii, v ktorej systém dokázal prežiť. Mojou úlohou sa však stalo pozrieť sa na ňu z pohľadu optimalizácie procesov, nastavenia ľudských zdrojov a posúdenia, ako najlepšie dokážeme využiť informačné systémy.

Aké boli vaše prvé kroky z pozície riaditeľa logistiky?

Prvé a najdôležitejšie vždy je dôkladne sa zoznámiť s prostredím. Spoznať ľudí okolo seba nielen v rámci vlastného oddelenia, ale aj v celej spoločnosti. Pretože logistika je len jedna časť a je dôležité, aby celá spoločnosť fungovala ako jeden orchester. Nemôžem sa teda sústrediť iba na vlastné ciele, ale musím zohľadňovať aj prácu svojich kolegov.

Čo bolo pre vás východiskom pri následnom zavádzaní zmien?

V druhom kroku som šiel po dátach. Snažil som sa zistiť, aké rôzne ukazovatele a čísla máme k dispozícii. Treba pripomenúť, že Správca zálohového systému vznikol prakticky bez dát. Nebola jasná predstava o tom, do akej miery budú napríklad naplnené jednotlivé vrecia alebo koľko bude potrebných odberných miest. Z pohľadu logistiky je rozdiel, či ich je tisíc alebo tritisíc. Nevedeli sme ani koľko obalov vyzbierame z jednotlivých odberných miest. Takže pre mňa bolo dôležité získať čo najlepší prehľad. Zaviedli sme reportovací nástroj Power BI, ktorý sme prepojili s naším ERP systémom tak, aby sme na dennej báze videli, čo sa kde deje. Dnes vďaka tomu vieme spätne sledovať, koľko áut bolo nasadených v ktorom regióne a aká bola ich vyťaženosť. Tretím krokom bolo, samozrejme, vybudovanie vlastného tímu.

Aký veľký je v súčasnosti váš tím a na aké činnosti sa ľudia v ňom špecializujú?

V našej práci potrebujeme ľudí, ktorí rozumejú nielen doprave, ale aj dátam. V súčasnosti mám troch kolegov, ktorí reportujú priamo mne. Jeden z nich má na starosti riadenie projektov, ďalší zodpovedá za chod dispečingu a tretí je dátový analytik. Dispečing tvorí päť ľudí, ktorí sa venujú aj call centru a plánovaniu. Okrem vlastných zamestnancov využívame aj služby externých spolupracovníkov, ktorí nám pomáhajú nastaviť informačný systém tak, aby bol dátový tok plynulý a presný.

Do akej miery ste sa pri nastavovaní systému mohli oprieť o skúsenosti s prevádzkou zálohových systémov v zahraničí?

Náš systém sa asi najviac podobá zálohovaniu obalov v Estónsku. Ukazovatele ako počet obyvateľov, hustota obyvateľstva, infraštruktúra a obchodná sieť sú v pobaltských krajinách podobné ako na Slovensku. Ale mal som tú česť počúvať aj skúsenosti ľudí z Litvy, Maďarska, Rakúska, Nórska, zo Švédska, z Českej republiky. Je to komunita odborníkov otvorených a zapálených pre túto vec, pričom je to v čomsi iné ako v iných odvetviach. Nestretol som sa s tým, že by niekto nezdieľal informáciu alebo sa odmietol stretnúť. Sú to ľudia hrdí, že sú súčasťou zálohového systému.

Takže je to odvetvie postavené viac na spolupráci než na vzájomnej konkurencii?

Prepojenie medzi jednotlivými krajinami je veľmi živé a vzájomne sa učíme. To, čím pre nás boli Nórsko, Švédsko a Estónsko, to sme dnes my pre Českú republiku, Rakúsko a Maďarsko. Spoločne hľadáme odpovede na ľahké aj ťažké otázky a na konci každá krajina zavedie systém podľa seba. Dôležité je vzájomne si vymieňať skúsenosti, hovoriť s čím sa stretávame, v čom spočívajú výzvy. Aj slovenský systém je v mnohom špecifický a zároveň nie je vytesaný do kameňa. Snažíme sa ho naďalej rozvíjať tak, aby bol dlhodobo udržateľný systém a aj jeho logistika.

Aké procesy tvoria logistiku Správcu zálohového systému?

Prvý proces je zvoz z odberných miest. Nasleduje spracovanie v jednotlivých medziskladoch a zlisovanie plastových fliaš do väčších blokov, alebo plechoviek do big-bagov. Tretím procesom je preskladnenie z medziskladov transfermi do triediaceho centra. V mojej pôsobnosti je aj nákup spotrebného materiálu, ako sú napríklad vrecia. Snažíme sa o to, aby boli ekologickejšie a ich celková spotreba nižšia. Manipulácia s vrecami rozhoduje o úspechu logistiky. V podstate nevozíme hmotnosť, ale objem, aj keď sú tie obaly na 98 percent zlisované. Pri zbere rádovo miliardy kusov je to takto významne efektívnejšie, ako keby obaly končili nafúknuté v žltých kontajneroch.

Aká veľká je dnešná sieť odberných miest?

V súčasnosti je na Slovensku približne 3 200 odberných miest. Tam patria RVM stroje, teda zálohomaty, ktoré zo zákona musia mať predajne s viac ako tristo metrami štvorcovými predajnej plochy. Táto časť odbernej siete sa zrejme už tak dynamicky rozvíjať nebude. Pribúdať však budú dobrovoľné odberné miesta, napríklad v menších predajniach, v ktorých sa zbierajú nestlačené obaly do vriec. Ďalej aj alternatívne odberné miesta, ktoré vznikajú napríklad aj na letných festivaloch, športových podujatiach, kúpaliskách alebo vo firmách s pitným režimom, kde sa hromadia nápojové obaly.

Naďalej evidujete záujem menších obchodov zapojiť sa do systému?

Neustále posudzujeme nejaké žiadosti, máme však aj vlastné pravidlá. Na jednej strane chceme byť transparentní a nikoho nediskriminujeme, ale musíme byť aj efektívni. Nemôžeme vyhovieť každému, pretože každé odberné miesto znamená manipuláciu, a teda aj náklady navyše. V súčasnosti sa preto snažíme najmä o pokrytie miest, kde spotrebiteľ nemá vo svojom blízkom okolí možnosť zálohovať. Nemá totiž zmysel zavádzať odberné miesta v mestách, ak sa ich už v okolí nachádza dvadsať ďalších. Sústredíme sa na oblasti, kde ešte odberné miesta dostatočne rozšírené nie sú, a snažíme sa tak službu sprístupniť všetkým ľuďom, ktorí chcú zálohovať.

Ako často musíte zvážať vyzbierané obaly z jednotlivých odberných miest?

Systém pracuje v režime online, a keď sa v odberných miestach nazbiera určitý počet vriec, vysielame vozidlo na zvoz. V budúcnosti to chceme zmeniť, pretože dnes už máme k dispozícii historické dáta z jednotlivých odberných miest a na základe nameraných objemov môžeme nastaviť frekvenciu zvozov. K veľkým dodávateľom budeme naďalej jazdiť šesťkrát do týždňa, no k tým menším možno postačí ísť dva- alebo trikrát. Naďalej pritom chceme byť schopní podľa potreby operatívne zareagovať.

Zálohomaty v nákupných reťazcoch vyzbierané obaly rovno zlisujú. Ako to funguje v prípade ručného zberu na dobrovoľných odberných miestach?

Do dobrovoľne zapojených predajní s ručným odberom zákazník príde s prázdnou fľaškou, predavač ju naskenuje a vloží do plastového vreca. Keď sa vrece naplní, uzavrie ho plombou a nalepí naň čiarový kód. Takéto vrecia následne zvážame. Vyzbierané obaly z ručného odberu však tvoria len približne dve percentá celkového objemu. Väčšinu obalov vyzbierame práve vďaka automatom, ktoré využíva aj veľa dobrovoľne zapojených menších predajní.

Do akej miery je zálohovanie obalov sezónnou záležitosťou?

Dá sa povedať, že máme dve sezonality. Prvá je ročná, pretože v letnom období objem PET fliaš a plechoviek dramaticky rastie. Potom je to týždenná. Pondelok a utorok je veľmi silný, druhá polovica týždňa je, naopak, slabšia. Zbierame od pondelka do soboty a nákupné zvyklosti spotrebiteľov sú také, že do obchodov chodia najčastejšie v piatok, v sobotu a v nedeľu. Tomu sa snažíme prispôsobovať aj flotilu vozidiel v teréne. V ročnej sezonalite máme na cestách mimo sezóny v priemere možno 75 vozidiel, zatiaľ čo v lete je to aj 105 vozidiel. Je to teda výrazný rozdiel.

Prinášame vám ochutnávku z aktuálneho čísla časopisu Systémy Logistiky 96/2023.

Celý článok, ktorý bol publikovaný v rámci rubriky Interview, si môžete prečítať v časopis Systémy Logistiky 96/2023, alebo aj na našej webovej stránke.