Sustainability Summit potvrdil, že spoločná cesta k udržateľnosti je lepšia

Dvadsiateho apríla vstúpil na český trh Czech & Slovak Sustainability Summit, ktorý sa zaradil po bok už zavedených akcií v oblasti udržateľnosti, avšak s ambíciou priniesť viac transparentnosti, overiteľnosti a praktickosti. „Naším cieľom bolo vytvoriť platformu pre čo najväčší počet manažérov udržateľnosti z Českej republiky a Slovenska, aby sa mohli stretnúť, vzájomne inšpirovať a diskutovať spôsoby spolupráce pri presadzovaní spoločnej agendy udržateľnosti. Tento cieľ sa podarilo bezo zvyšku naplniť,“ povedal Jeffrey Osterroth, konateľ spoločnosti ATOZ Group, ktorá akciu organizovala.

O tom, že tento prístup si získal priaznivcov predovšetkým z radov „susmanov“ (sustainability manažérov), svedčí fakt, že prvého ročníka sa zúčastnilo 351 odborných návštevníkov a návštevníčok. Programová riaditeľka summitu Katarína Osterrothová doplnila: „Nečakali sme taký záujem hneď o prvý ročník. Vysoká návštevnosť svedčí o tom, že firmy sa o udržateľnosť nielen zaujímajú, ale predovšetkým že sú schopné a ochotné zdieľať príklady najlepšej praxe s ostatnými.“

Prof. Vladimír Kočí, vedúci Ústavu udržateľnosti a produktovej ekológie VŠCHT Praha, vystupuje ako odborný garant a predseda vedeckej rady summitu. K akcii dodáva: „Ak chceme veci naozaj meniť k lepšiemu, s reálnymi a merateľnými výsledkami, je potrebné, aby spolupracovali veda a biznis. Pre tento zámer bol – a bude – Sustainability Summit vynikajúcou platformou.“

Veda a biznis musia hľadať overené riešenia

V úvodnej diskusii dvoch odborníkov vystúpili prof. Tomáš Cajthaml (riaditeľ Ústavu pre životné prostredie Prírodovedeckej fakulty UK) a Ondřej Beneš (technický a obchodný riaditeľ VODA SR v spoločnosti Veolia Česká republika), moderoval prof. Vladimír Kočí. Téma znela Veda a biznis – partneri alebo protivníci v udržateľnosti? Obaja prednášajúci sa už v úvode zhodli na tom, že bez spolupráce to nepôjde, aj keď Tomáš Cajthaml poznamenal, že stále existuje názor, že kto sa zaoberá udržateľnosťou, je nepriateľom firiem. „Tak to nie je, pretože my všetci využívame firemné produkty. Musí sa ale dokonale popísať systém, ako prebieha znečistenie,“ konštatoval a uviedol konkrétny príklad, kedy na trhu existujú desiatky tisíc chemických látok, a pritom toxikologicky je dobre preskúmaných len niekoľko stoviek. Ondrej Beneš potvrdil, že o spoluprácu s vedcami má biznis veľký záujem. Spomenul proces odstraňovania farmaceutických látok v čistiarňach odpadových vôd. Podľa neho je lepšie ako eliminovať znečistenie až na „konci trubky“ poznať cesty, ako sa polutantmi dostávajú do vody a potom do životného prostredia. Tieto okolnosti môže zmapovať práve veda.

Tomáš Cajthaml upozornil, že naše premýšľanie v kontexte udržateľnosti je dvadsať rokov za západným svetom. V niektorých krajinách ako napríklad Dánsko sa prakticky neskládkuje už mnoho rokov, zatiaľ čo Česko si viackrát vyjednalo odloženie tejto povinnosti a teraz je stanovená až na rok 2030. Ondřej Beneš hovoril okrem iného o tiktokizácii spoločnosti, kedy ľudia prestávajú čítať, a aj pre veľmi dôležitý obsah, ktorý súvisí s udržateľnosťou, je potrebný „super krátky článok“.

Ako naštartovať udržateľnú firmu

Nasledovali štyri prezentácie z oblasti udržateľnosti. O európskych štandardoch reportingu udržateľnosti hovoril David Janků (Frank Bold Advisory). V úvode pripomenul, čo znamená ESG. Teda ide o environmentálne, sociálne a „governance“ informácie ohľadom: a) skutočných a potenciálnych dopadov vo vlastnej činnosti a odberateľsko-dodávateľskom reťazci; b) rizík a príležitosti pre firmu (zmena klímy, energetická kríza, …); c) opatrenia, plány a ciele. Hlavnými nástrojmi sú Nariadenie o zverejňovaní informácií súvisiacich s udržateľnosťou v odvetví finančných služieb (SFDR); Nariadenie o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií (taxonómia EÚ); Smernica o reportovaní o udržateľnosti (CSRD); Smernica o náležitej starostlivosti („due diligence”) v oblasti udržateľnosti (CSDD).

Linda Zeilina (International Sustainable Finance Center) si hneď v názve svojej prezentácie položila otázku: „Vzostup udržateľného financovania. Veľa povyku pre nič alebo zmena hry?“ Konštatovala, že idea investícií, ktoré sa neobzerajú iba na bezprostredný zisk, nie je vôbec otázkou posledných rokov. Počiatky možno dohľadať až do 17. storočia, v druhej polovici 20. storočia potom rastie záujem o „etické“ investície, ktoré zohľadňujú napr. protivojnové myšlienky alebo idey spojené s ochranou ľudských alebo sociálnych práv. Od deväťdesiatych rokov v súvislosti s klimatickými summitmi v Riu de Janeiro alebo v Kjóte sa pozornosť stále viac stáča k environmentálnym otázkam. Tento vývoj potom akceleroval vďaka Parížskej dohode o ochrane klímy, taxonómii EÚ, SFDR či CSRD.

Martin Ander (Svaz moderní energetiky) sa zameral na tému udržateľnosti v čase energetickej krízy. V úvode nechal premietnuť graf, ktorý pravdepodobne zmestí do dejín českej energetiky a ktorý symbolizoval raketový nárast sadzby za 1 MWh elektriny v priebehu roku 2022. V septembri sa vyšplhala (asi aby sa to dobre pamätalo) až k sume 1000 eur. Tento nástup znamenal budíček pre odberateľov – veľké aj malé – elektrickej energie. A bol to alarm vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom energie. Zrazu sa aj zo skorších kritikov fotovoltaiky alebo tepelných čerpadiel ako nerentabilných zdrojov energie stali zaprisahaní priaznivci, pretože ceny energie posunuli „cez noc“ návratnosť investície do úplne inej dimenzie. Aj tu ale platí, že najlepšia energia je tá nevyrobená/nespotrebovaná, až potom stojí za to pripravovať nové zdroje. „Nemá zmysel budovať obrovské zdroje na plytvavú spotrebu,“ dodal Martin Ander.

Nasledovala prezentácia Terezy Kubicovej (CzechInvest), ktorá sa zamerala na technologickú inkubáciu a podporu start-upov. Zatiaľ čo v úvode sa Ondrej Beneš a Tomáš Cajthaml bavili o tom, ako môže spolupracovať veda a biznis, prednášajúci vniesla ďalší prvok – totiž ako zmysluplne spolupracovať so štátom. „Cieľom Technologickej inkubácie je nájsť a podporiť 250 inovatívnych technologických start-upov a rozvíjať start-upový ekosystém v Českej republike v progresívnych sektoroch,“ vysvetlila Tereza Kubicová. Súčasťou je aj tzv. Ecotech hub.

Udržateľnosť ako výhoda

Ďalej vystúpil Peter Sattler (Horváth & Partners), ktorý hovoril na tému Ako zvíťaziť vďaka udržateľnosti v čase početných kríz. Na úvod pripomenul tie najväčšie – covid-19, recesia, energetická kríza, demografické zmeny, vojna na Ukrajine, pokles biodiverzity, inflácia či konflikt na Taiwane. Uviedol, že za posledných päťdesiat rokov sa významne zmenila rola korporácií – od zamerania výhradne na zisk k orientácii na účel. Ilustrujú to napr. nasledujúce citáty. Prof. Milton Friedman (University of Chicago) v roku 1970 povedal: „Podnikateľská sféra má jedinú spoločenskú zodpovednosť – využívať svoje zdroje a vykonávať činnosti, ktoré majú zvýšiť jej zisky.“ Prof. Colin Mayer (Oxford Saïd Business School) v roku 2022 predniesol: „Účelom podnikania je poskytovať výnosné riešenia problémov našej spoločnosti, nie profitovať z výroby problémov.“ Podnikajúce subjekty súčasnosti tak podľa Petera Sattlera prijímajú a riešia udržateľnosť priamo vo svojich stratégiách. A hovorí: „Udržateľnosť nie je altruistická, ale je pre firmy pákou rastu a ziskovosti.“

Nasledovala veľká panelová diskusia s riaditeľmi firiem na tému Úloha CEO v udržateľnej stratégii firmy, ktorej sa zúčastnili Alessandro Pasquale (Mattoni 1873), Jan Chovanec (Malfini), Jaroslava Rezlerová (ManpowerGroup), Katarína Navrátilová (Tesco Store) Greiner Packaging Slušovice), Martin Baláž (Prologis) a Beata Hlavčáková (Deloitte Advisory) v úlohe moderátorky. Tá sa hneď v úvode spýtala, či firmy účastníkov debaty už nastúpili náročnú cestu udržateľnosti a majú k tomu nejakú stratégiu. Všetci sa zhodli na tom, že plány postupne realizujú. Alessandro Pasquale okrem iného uviedol, že pre neho to nie je otázka stratégie, ale práva na existenciu: „Keď nebudeme udržateľní, tak nebudeme existovať.“ Jan Chovanec v debate uviedol, že ciele udržateľnosti a financií nie sú v rozpore a nadviazal tak na predrečníka s pritakaním tézu: „Udržateľnosť nemá žiadne riziká, je to príležitosť. Keď je vo firme zažitá, ľudia generujú nápady, ktoré sú zelené.“ Podľa Kataríny Navrátilovej je vo firme potrebné pestovať takú kultúru, aby záležitosti spojené s ESG neboli zavedené iba na papieri.

Martin Baláž upozornil, že všetko zelené nemusí byť také „ružové“: „Spotreba elektrickej energie sa v nasledujúcich dvadsiatich rokoch zvýši šesťnásobne. Výroba z obnoviteľných zdrojov nebude lacná, bude treba ju zaplatiť. Náklady dlhodobo poklesnú, ale vstupné investície budú veľké.“ Jaroslava Rezlerová sa podelila s čerstvou skúsenosťou ohľadom ESG skríningu od jedného zákazníka v automotive, ktorý súvisí s nemeckým zákonom o dodávateľských reťazcoch: „Boli sme preskenovaní a mali sme výsledok 70 percent, ale nie 90 percent. Mysleli sme si, že budeme lepší.“ Ivo Benda ďalej uviedol: „Smerom k zákazníkom robí náš výrobok asi len päť percent uhlíkovej stopy celého výrobku. Aby sme znížili uhlíkovú stopu v celom reťazci, musíme viac spolupracovať s našimi dodávateľmi.“

Udržateľné „best practices“ v centre pozornosti

 Veľká časť popoludňajšieho programu patrila prezentácii 12 najlepších projektov a prípadových štúdií (z 36 zaslaných), ktoré boli ocenené vedeckou radou summitu vedenou prof. Vladimírom Kočím. Vybraná vzorka projektov predstavuje skutočný prierez aktivitami udržateľnosti v Českej republike a na Slovensku – od veľkých firiem po malé, z rôznych sektorov a z oboch krajín. Napriek svojej rozmanitosti majú jedno spoločné: všetky mali preukázaný pozitívny dopad na životné prostredie alebo spoločnosť a všetky sú podložené pevnými dátami a jasnými dôkazmi. Nižšie publikujeme názov projektu a firmy, stručnú charakteristiku a meno prednášajúceho či prednášajúceho.

Udržateľnejší variant flexibilných fólií pre samolepiace etikety (Avery Dennison Praha)

Global MDO je udržateľnejšia, prispôsobiteľná samolepiaca fólia navrhnutá tak, aby zlepšila značenie naprieč všetkými typmi aplikácií, od potravín až po domácu a osobnú starostlivosť. Moderné materiály podporujú čistú recykláciu plastových obalov, zvyšujú dostupnosť recyklátu a optimalizujú náklady v celom dodávateľskom reťazci.

David Hloušek

Ako vytvoriť svet bez odpadu z potravinárstva (Biopekárna Zemanka)

Víziou Biopekárne Zemanka je svet, v ktorom sa podniká s úctou k prírodným zdrojom, ľuďom a zároveň ekonomicky úspešne. K takému svetu patrí minimalizácia odpadu, a preto firma rozvíja dva projekty s týmito cieľmi: bezobalový predaj a cirkulárne pečenie. Zámerom je minimalizácia tvorby odpadu v obalových materiáloch a v jedle.

Jan Zeman

Prvá plávajúca fotoviltacická elektráreň na horenej nádrži prečerpávacej elektrárne (ČEZ)

Okrem klasických elektrární prevádzkuje spoločnosť ČEZ aj tri prečerpávacie a na jednej z nich – v Štěchoviciach – testuje plávajúcu fotovoltaiku. Do prevádzky bola uvedená v januári 2022, pôvodný výkon 21,6 kWp bol na jeseň zvýšený na 87 kWp a tento rok na jar bola „plávačka“ pripojená do distribučnej siete a dodáva bezemisnú elektrinu.

Vojtěch Spilka

Elektromobilita v nákladnej doprave (Dachser Czech Republic)

Projekt logistickej spoločnosti Dachser Czech Republic rieši lokálne bezemisné zásobovanie centra Prahy a Hradca Králové. Od februára 2021 spustil distribúciu paletových zásielok e-cargobicyklom. V rámci projektu využíva Dachser nákladné elektrobicykle a rozvozové vozidlo na elektrický pohon a dosahuje zníženie uhlíkovej stopy v centre oboch miest pri zachovaní spoľahlivosti doručovania. Projekt je teraz tesne pred napojením na lokálne bezemisnú pravidelnú linku zbernej služby medzi pobočkami Hradec Králová a Kladno.

Jan Pihar

Udržateľnosť a tepelné čerpadlá (Daikin Airconditioning Central Europe – Czech Republic)

Použité chladivá tepelných čerpadiel predstavujú súčasť obehového hospodárstva, pretože po ukončení životnosti čerpadiel sa dajú znovu využiť. Za prispenia EÚ vznikla medzinárodná online burza Retradeables, ktorej cieľom je čo najmenej použitých F-plynov likvidovať a čo najviac recyklovať. Program „L∞P by Daikin“ podporuje spätný odber chladív zo zariadení s ukončenou životnosťou, ktoré sa po recyklácii znovu využívajú v nových výrobkoch.

Marek Braniš

Prevenčný program pre odolnejšiu krajinu (Kooperativa pojišťovna, Pábení)

Cieľom programu je zvyšovať odolnosť krajiny proti záplavám pomocou krajinných opatrení blízkych prírode, a tým prispievať k adaptácii krajiny na zmenu klímy. Vybraným obciam ponúka Kooperatíva úhradu štúdie uskutočniteľnosti od spolku Voda, ľudia, krajina, ktorej výstupom je prehľad možných prírode blízkych opatrení v krajine, ktoré znižujú riziko záplavy.

Milan Medek, Marek Mencl

Redukcia plastov ako krok k udržateľnejším obalom (Lidl Česká republika)

V roku 2018 sa Lidl Česká republika zaviazal k tomu, že do roku 2025 zníži množstvo plastov v obaloch vlastných značiek v porovnaní s rokom 2017 o 20 %. Daný záväzok bol splnený už koncom roka 2022 a zmeny sa prejavili u celého radu výrobkov – či už sa jedná o zmenšovanie obalov, stenčovanie fólií alebo o úplné odstraňovanie plastov. Reťazec sa zaviazal aj k tomu, že do roku 2025 budú obaly privátnych značiek obsahovať 25 % recyklovaných plastov. Ich podiel v sortimente teraz tvorí 18 %.

Eliška Froschová Stehlíková, Tomáš Myler

Využitie vodíku pre manipuláciu s materiálom (Linde Material Handling Česká republika)

Štúdia na tému využitia vodíka pre manipuláciu s materiálom sa zaoberá témami emisií, druhmi pohonov a inovačnou technológiou vodíka. Pre každé z palív sú spočítané faktory emisií CO, CO2 a NOx a cien (elektrická energia, plyn, nafta a vodík). Spoločnosť Linde Material Handling stavila na túto technológiu a začala si vyrábať vlastné palivové články.

Jiří Ulbrich, Jáchym Jarník

Projekt záchrany vody v závode Hamé Babice (Orkla Foods Česko a Slovensko)

Projekt v jednom zo závodov Orkla (Hamé Babice) rieši stabilizáciu čerpania a úpravu vody na požadované parametre vyhovujúce technológiám, využitie tepelného potenciálu týchto vôd a následné znovuvyužitie pre potreby sterilácie, kedy nakoniec nebolo ani potrebné chladiacich veží. Spoločne s FVE na novej budove druhej vodárne je energetická potreba rekuperácie z hľadiska vody neutrálna.

Tomáš Proksa

Ekologická predajňa Skuteč (Penny Market)

Penny v Skutči je prvým celodreveným obchodom tohto typu v ČR, pri stavbe ktorého boli využité CLT drevo, BSH nosníky a drevené fasády ThermoWood. Predajňa je súčasne vybavená úspornou technológiou chladenia a klimatizácie EasyCool s ekologickým chladivom. O zníženie spotreby energií sa od jari 2023 postará aj strešná FVE, ďalšiu redukciu spotreby zaisťujú LED svetlá pre externé aj interné osvetlenie.

Václav Šíma

Pro Chmel – umelá inteligencia na chmeľnici (Plzeňský Prazdroj)

Na šiestich chmeľniciach na Žatecku boli umiestnené senzory, ktoré sledujú klimatické podmienky, teplotu a vlhkosť pôdy a rast chmeľnice zvonku, ale aj chmeľové „EKG“, ktoré pomocou prietoku živín stráži zdravie aj mieru stresu rastlín zvnútra. Zozbierané dáta, satelitné snímky a historické údaje sú analyzované pomocou umelej inteligencie. Výstupom projektu bude mobilná aplikácia, ktorá pestovateľom poradí, ako zaobchádzať s vodou a ďalšími zdrojmi efektívnejšie.

Ivan Tučník

Recyklácia zozbieraných PET fliaš a plechoviek do nových obalov (Správca zálohového systému)

Slovenský zálohový systém vysoko presiahol zákonom stanovený cieľ pre mieru návratnosti už v úvodnom roku fungovania. Spoločným úsilím sa Slovákom podarilo vy-zbierať viac ako 820 miliónov zálohovaných obalov, pričom na trh bolo uvedených približne 1,1 miliardy. Zálohový systém na Slovensku tak dosiahol mieru návratnosti 71 %. Pred spustením zálohového systému sa do obehu vracalo triedeným zberom iba 60 % plastových fliaš.

Marián Áč

Zloženie vedeckej rady

Vo vedeckej rade zasadli okrem predsedu rady prof. Vladimíra Kočího aj títo odborníci:

• RNDr. Tomáš Cajthaml, Ph.D., Ústav pro životní prostředí PřF UK;
• Ing. Jan Vymazal, CSc, Katedra aplikované ekologie, Česká zemědělská univerzita v Prahe;
• Ing. Antonín Lupíšek, Ph.D., Univerzitní centrum energeticky efektivních budov ČVUT;
• Vojtěch Kotecký, Ph.D., Centrum pro otázky životního prostředí Univerzity Karlovy;
• Jan Pivoňka, Ph.D., Ústav konzervace potravin VŠCHT v Prahe;
• Tatiana Trecáková, Ph.D., Ústav udržitelnosti a produktové ekologie VŠCHT v Prahe;
• Petra Innemanová, Ph.D., Ústav pro životní prostředí PřF UK;
• Milan Ščasný, Ph.D., Centrum pro otázky životního prostředí Univerzity Karlovy;
• Alexander Ač, Ph.D., Ústav výzkumu globální změny AV ČR;
• Anna Pasková, M.A., Ministerstvo životního prostředí ČR;
• Daniel Hájek, Ministerstvo životního prostředí ČR.

Záver odborného programu patril panelovej diskusii nazvanej Príležitosti a prekážky na ceste k udržateľnosti. Vystúpili Martina Šilhánová (Nestlé), Soňa Hykyšová (Letisko Praha), Zdeněk Suchitra (Smurfit Kappa), Matúš Púll (Česká sporitelna), Pavel Sovička (Panattoni) a Vladimír Kočí (VŠCHT), panel moderoval Čestmír Strakatý. Prof. Vladimír Kočí v úvode pripomenul, že z hľadiska udržateľnosti bol dôležitý vstup bánk. Podľa neho sa skôr iba hovorilo o tom, že si na udržateľnosť a ekológiu musíme zarobiť, ale práve so zásadami úverovania, ktoré rešpektujú princípy ESG, sa všetko urýchlilo pozitívnym smerom. Pavel Sovička, zástupca priemyselného developera, upozornil, že aj keď to tak nevyzerá, sklady tvoria len malý zlomok novej výstavby. Väčšina pripadá na rezidentné alebo priemyselné objekty. Uviedol tiež, že by sa dalo viac stavať z udržateľných a obnoviteľných materiálov, napr. dreva, ale podľa neho je v Česku silná betónová lobby, ktorá si svojou argumentáciou získava zákonodarcov. Martina Šilhánová povedala, že spotrebitelia Nestlé sa zaujímajú o pomerne úzku oblasť celej problematiky udržateľnosti, ktorá „frčí v médiách“, teda obal. Pritom z hľadiska celého supply chainu najväčšiu uhlíkovú stopu generuje získavanie samotných surovín. Podľa prieskumov firmy je však len minimum spotrebiteľov ochotných zaplatiť si viac napríklad za udržateľnejší obal. Počas diskusie sa preberali aj offsety, správanie korporácií i spotrebiteľov či konkrétne udržateľné tipy.

Po ukončení konferencie nasledovalo slávnostné ocenenie najlepších projektov. Dvanásť zástupcov v popoludňajšej časti prezentovaných projektov si prevzalo trofeje a diplomy Hviezda udržateľnosti alebo Sustainability Star 2023 na gala večeri, ktorý moderoval Čestmír Strakatý. V rámci ceremoniálu boli vyzdvihnuté tiež tri projekty, ktoré od odbornejé poroty získali najviac bodov:

1. Elektromobilita v nákladnej doprave od spoločnosti Dachser Czech Republic;
2. Prvá plávajúca fotovoltaická elektráreň na hornej nádrži prečerpávacej elektrárne od spoločnosti ČEZ;
3. Projekt záchrany vody v závode Hamé Babice od spoločnosti Orkla Foods Česko a Slovensko.

Podrobnosti o 12 víťazných projektoch nájdete na www.sustainabilitystar.cz.

Bohatý sprievodný program

Cieľom summitu bolo predstaviť čo najväčší počet úspešných udržateľných projektov. Pretože sa do programu konferencie nezmestilo všetkých 36 nominovaných projektov, organizátori zaradili programovú časť, ktorá je bežná na vedeckých kongresoch: Galérii posterov. Po celý deň tu boli vystavené plagáty s podrobnými informáciami o projektoch. Počas prestávok na kávu a obed mohli účastníci diskutovať s autormi projektov.

Sprievodnú časť programu predstavovala Vedecká kaviareň (Science Café). Odborná prednášková sekcia sa zamerala na novinky, výskum a vývoj v oblasti obehového hospodárstva, udržateľnosti a surovinovej a energetickej bezpečnosti. Cieľom platformy bolo poskytnúť priestor na zdieľanie nových informácií alebo výsledkov z výskumu, ktoré by mohli byť realizované v praxi. Prezentácie, ktoré ste mohli počuť vo Vedeckej kaviarni, nájdete tu: www.sustainabilitysummit.cz/vedecka-kavarna.

Nasledovala Udržateľná krčma, teda príjemné a neformálne zakončenie dňa s dobrým jedlom, pitím a zábavou. Perfektná atmosféra vhodná na networking. Na ochutnanie bolo vegánske a vegetariánske jedlo od spoločnosti Perfect Catering by Filip Sajler, do neskorých hodín obsluhoval Chytrý výčap od Pilsner Urquell alebo bolo možné ochutnať udržateľné vína od gravitačného vinárstva Vilavin. Večerom sprevádzala hudobná kapela Sambal Band, ktorá hrá predovšetkým rock a blues, ale v závere ukázala, že jej nie je cudzí ani „deväťdesiatkový“ grunge s repertoárom kapely Nirvana.

Zase o rok, ale v Cubexe

Po úspešnej premiére Czech & Slovak Sustainability Summitu plánujú organizátori ďalší ročník. Už v tejto chvíli sú známe prvé novinky: akcia sa uskutoční 25. apríla 2024 a presťahuje sa do pražského centra Cubex, ktoré je jednou z najudržateľnejších budov v krajine a držiteľom platinového certifikátu LEED. „Je tiež oveľa väčšie, čo nám umožní rozšíriť konferenčnú časť summitu bez toho, že by sme museli obmedziť nemenej dôležitý networkingový rozmer,“ vysvetlil Jeffrey Osterroth. Registrácia na Slovak & Slovak Sustainability Summit 2024 bude spustená v januári budúceho roka. Pokiaľ chcú záujemcovia sledovať priebeh príprav druhého ročníka, môžu sa registrovať k odberu summitového newslettera alebo sledovať profil skupiny ATOZ na sociálnych sieťach LinkedIn alebo Facebook.

Viac o akcii Czech & Slovak Sustainability Summit 2023 vrátane fotogalérie, galérie posterov, propagačného videa zo summitu a mnohého ďalšieho nájdete na:

www.sustainabilitysummit.cz/o-akci/historie/sustainability-summit-2023/