Prijatie novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami je kľúčom k zachovaniu vysoko energeticky náročného priemyslu na Slovensku
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) apeluje na prijatie novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne poslanca Karahutu. Návrh prináša spravodlivejšie prerozdelenie výnosov z dražieb kvót, zvyšuje príjmy Envirofondu z predaja emisných povoleniek z 30 % na 70 % a zároveň navyšuje podiel určený na kompenzácie energeticky náročným podnikom z 25 % na 35 %.
Európska únia vytvorila systém emisných povoleniek, ako poplatkov navyše nad cenu elektrickej energie, ktoré sa zbierajú v členskom štáte EÚ v tzv. Environmentálnom fonde a majú byť využité na zelené ciele a kompenzáciu vysoko energeticky náročnej výroby. Práve táto sa v Európe kvôli zavedeným emisným povolenkám mimoriadne predražuje. Európske štáty k tomu pristupujú rôzne, a sami si určujú výšku kompenzácií.
Pre zachovanie energeticky náročnej výroby Slovensko potrebuje podľa asociácie prijať novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami 414/2012 Z. z., zvýšiť príjmy Envirofondu z predaja emisných povoleniek z 30 % na 70 % (teda využívať peniaze z povoleniek na zelené ciele) a schváliť schému štátnej pomoci pre vysoko energeticky náročný priemysel aspoň do výšky 25 % z predaja povoleniek, tak ako to majú v ostatných priemyselných štátoch EÚ.
„Ak v roku 2021 bola vo Francúzsku vyplatená kompenzácia za rok 2020 vo výške 37,4 % z predaja emisných povoleniek a u nás to bolo 4,5 %, nemôžeme hovoriť o rovnakých podmienkach na podnikanie. Vysoko energeticky náročné výroby sa stávajú neudržateľné, čo bol napríklad prípad Slovalca či OFZ,“ zdôrazňuje asociácia.
Na Slovensku je technologicky špičkovú hlinikáreň so zapracovaným tímom kvalifikovaných odborníkov. Jej produkcia dosahovala výborné emisné štandardy – 4 tony CO2 na tonu hliníka, čo je výrazne menej ako svetový priemer 16,7 tony CO2 na tonu hliníka, resp. 20 ton CO2 na tonu hliníka v Číne. „Jediné, čo nemáme, sú porovnateľné legislatívne podmienky kompenzácií z výnosov z predaja emisných povoleniek v rámci krajín EÚ,“ upozorňuje Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
Energeticky náročné podniky sú najzraniteľnejšie
Pri súčasných cenách energií sú vysoko energeticky náročné spoločnosti najohrozenejšie, pretože majú náklady na elektrinu mnohonásobne vyššie než iní výrobcovia. Elektrická energia predstavuje 40 % až 60 % výrobných nákladov. Pokiaľ bežnému priemyselnému podniku stúpnu náklady o milión, vysoko energeticky náročnému priemyslu stúpnu o miliardu. Pre tieto podniky je to obrovská záťaž, ktorá môže viesť až k úplnému utlmeniu a zavretiu výroby.
„Aby sme tomuto predišli, vysoko energeticky náročné podniky si musia nakupovať elektrickú energiu v čase, kedy má priaznivé ceny. Aby toho boli schopné, potrebujú predvídateľný systém platieb do a príspevkov z Environmentálneho fondu. Ten nám na Slovensku chýba,“ zdôrazňuje Andrej Lasz.
Príjmy Envirofondu rastú, objem pomoci sa znižuje
Príjmy Envirofondu každoročne rastú, ale nie sú využívané v súlade s ich účelom – pomoc podnikom so zelenou transformáciou. Pre ilustráciu, kým v roku 2016 boli príjmy 65 mil. EUR, v roku 2020 narástli na 400 mil. EUR. Výška kompenzácii sa však znížila z 10 mil. EUR v roku 2016, na 4 mil. EUR v roku 2020.
EÚ pritom umožňuje vybraným firmám kompenzovať nepriame náklady na CO2 až do výšky 25 % príjmov z aukcií emisných kvót. Výška kompenzácií pre energeticky náročné a strategické podniky je na Slovensku oproti iným krajinám EÚ násobne nižšia: V roku 2020 dostal náš priemysel podporu len 4,55 % z predaja emisií, Nemecko 17,4 % výnosov, Belgicko 30,9 %, Fínsko 34,3 %, Francúzsko 37,4 %.
„Slovenské podniky tak strácajú konkurencieschopnosť nielen voči ázijským, ale už aj voči európskym producentom s vyššou kompenzáciou. Veríme, že prijatím novely zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami poslanci NR SR prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu,“ dodáva Andrej Lasz z APZD.ň
Ilustračné foto VW