Bez zásadných zmien sa projekty plánu obnovy uskutočniť nedajú
Reštart slovenského hospodárstva využitím domácich digitálnych a zelených inovácií v doprave bol hlavnou témou odbornej debaty, s názvom Inteligentná mobilita – šanca pre Slovensko.
Verejná diskusia k Plánu obnovy a odolnosti Slovenska v oblasti inteligentnej mobility ktorá tvorí prienik medzi odvetvím dopravy a informačných technológií, sa uskutočnila za účasti troch ministrov v šamorínskom komplexe X-BIONICS.
Podujatie s účasťou viac ako 160 hostí
Úvod patril ministrovi Eduardovi Hegerovi a ministrovi Andrejovi Doležalovi, ktorí vo svojich uvítacích príhovoroch ocenili príležitosť byť súčasťou odborného panelu, za účasti reprezentatívneho zastúpenia slovenského priemyslu, výskumu a štátu.
„Doba na Slovensku už dlho nebola tak tehotná na zmeny, ako je tomu teraz“ povedal na úvod minister Heger a podčiarkol: „ak chceme nové výsledky, nemôžme veci robiť starým spôsobom“.
Šanca dobehnúť investičný dlh
„Slovensko má šancu dobehnúť vďaka plánu obnovy v oblasti rozvoja a digitalizácie dopravy pre najbližších 5 až 10 rokov aktuálny obrovský investičný dlh.“, vyhlásil minister Andrej Doležal a svojim vyjadrením „.gro investícií z plánu obnovy pôjde na zelenú ekonomiku a do železničnej infraštruktúry“ nasmeroval výraznú časť odbornej debaty do oblasti verejnej dopravy, ako jednej z priorít pre uplatnenie digitálnych a zelených technológií, v reformných a investičných zámeroch štátu.
Minister dopravy načrtol, jeden z najvýznamnejších reformných projektov v oblasti dopravy ktorý je inšpirovaní Poľskom a Českou republikou, a to vytvorenie fondu, ktorý bude slúžiť na obnovu cestnej, železničnej aj leteckej infraštruktúry a do ktorého budú plynúť príjmy z rôznych zdrojov od elektronického mýta, cez štátny rozpočet až po eurofondy.
Význam železníc pri naštartovaní ekonomiky
„Železnice sú neskutočný ekosystém, ktorý vie naštartovať cele slovenské hospodárstvo“, reagoval v neskoršej diskusii Radoslav Štefánek, člen predstavenstva ZSSK. Ďalšie reakcie však skoro ukázali, že akékoľvek projektové iniciatívy a uplatnenie inovácií si vyžaduje predovšetkým jasné nastavenie štátnej dopravnej politiky a zmeny vo fungovaní štátu.
Potrebujeme jasnú a štíhlu víziu v oblasti dopravy
Nevyhnutnosť vízie je jedným z prvých a jednoznačných odkazov diskusie. Vízia určuje priority a ciele, ktorým sa následne podriadi nie len celý ekosystém procesov a kompetencií v štáte, ale určí aj nastavenie priorít pre oblasť vedy a priemyslu. „Potrebujeme víziu, ktorá sa nemôže zo stola zniesť ďalšou vládou, naopak, každá ďalšia vláda ju je povinná plniť“ povedal Štefan Rosina, prezident Matador Group, ktorého svojimi vyjadreniami podporil aj Alexander Matušek, prezident ZAP: „Podpísali sme milión dokumentov, ktorými sme sa zaviazali, kopec zámerov a stále vo všetkom zaostávame. Vravíme, že musíme napredovať, ale nikto nemá plány, hovoríme o inováciách z každého rožka troška. Potrebujeme víziu a dať si k nej ciele, aby sme sa tam niekedy dostali, ale musia spolupracovať všetci.“
Vízia a z nej vyplývajúca stratégia nesmie byť niekoľko stostranový dokument, ktorý si nik neprečíta, naopak víziou môže byť aj jeden strategický cieľ, a to napr. uhlíková neutralita v doprave do určitého času. Tento cieľ potom rozmeníme na ďalšie opatrenia.
Pripravený musí byť každý – štát, výskum aj priemysel
Podpora štátu smerom k rozvoju slovenského výskumu a priemyslu je silne a dlhodobo rezonujúcou témou a potvrdili to aj príspevky najmä zástupcov slovenského priemyslu. Súčasťou vízie musia byť aj zmeny v ekosystéme podpory štátu, nasmerované predovšetkým na výsledný efekt. Netreba lamentovať nad tým, že priemysel málo inovuje, ale spýtať sa, čím môže štát slovenské firmy motivovať k vyššej miere inovácii.
Ďalším problémom je nedodržiavanie lehôt zo strany úradov pri kontrolách projektovej dokumentácie, úradník dokáže projekt odsunúť na niekoľko rokov bez akéhokoľvek postihu. Ako riešenie sa ponúka, naopak, namiesto postihu, motivovať úradníkov k dosahovaniu výsledkov, a to načas. Posúvanie, až zbavovanie sa úloh namiesto ich vyriešenia a súčasný model verejného obstarávania boli najviac diskutované prekážky, ktorých odstránenie je podmienkou pre realizáciu investičných projektov, nehovoriac o uplatnení výsledkov výskumu a inovácií v slovenskej ekonomike.
Zvýšenie konkurencieschopnosti
„Súčasný model obstarávania postavení výlučne na najnižšej cene je nielen de-motivujúci ale aj likvidačný“, „Úrad pre verejné obstarávanie odrádza obstarávateľov používať kvalitatívne kritériá výberu“ povedal Marian Marek, riaditeľ PosAm.
Na otázku, čo potrebujú podnikatelia k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti, výrazne inšpiratívne pôsobil Peter Helexa, výkonný riaditeľ a predseda Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica, ktorý povedal: „Ak tu máme výskum a vývoj ktorý je aplikovateľný do praxe, prečo by štát nemohol byť tým prvým zákazníkom, ktorý dá tú referenciu a potiahne ten nápad“.
Reakcie, najmä zo strany zástupcov slovenského priemyslu, však často viedli v súhrne k jednotnému odkazu – „v mnohom sme sebestační, nepotrebujeme, aby nás niekto spájal, stačí, ak si štát bude robiť svoju robotu riadne a načas“.
Inteligentná mobilita prináša príležitosti
Vyváženosť diskusie garantovala účasť všetkých aktérov inovácií v odvetví dopravy, vrátane zástupcov štátu. Tí využili svoj priestor a priniesli rad príkladov pripravovaných zámerov a príležitostí pre rozvoj slovenských podnikov a výskumu. „Budúce obdobie vidíme v investíciách do novej elektrickej nabíjacej a vodíkovej čerpacej infraštruktúry“, informoval Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ SIEA.
Podpora pre inteligentnú mobilitu
Podporu inteligentnej mobilite vyjadril aj Matúš Medvec, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR, podľa najnovších prieskumov v oblasti patentov, je inteligentná mobilita na piatom mieste v počte inovácií vo svetovom meradle. „Reforma verejnej dopravy poskytuje obrovský priestor pre inteligentnú mobilitu“ povedal Peter Kárpáty, garant rozvoja témy na MIRRI SR. Slovenská batériová aliancia, predstavená Karolom Fröhlichom zo SAV a Centrum výskumu vodíkových technológií, o ktorom hovoril Juraj Sinay, koordinátor Národnej vodíkovej stratégie z TUKE, reagujú na nové príležitosti a pripravujú sa uplatniť svoj výskum a vývoj na domácich a zahraničných trhoch. Celý rad ďalších príležitosti pre rozvoj slovenského priemyslu a výskumu konkretizovali ďalšie príklady z oblasti tvorby špeciálnych softvérov pre automobilový priemysel, technologických komponentov pre digitálnu dopravnú infraštruktúru, ale aj väčších systémových celkov pre elektro-mobilitu, autonómnu a prepojenú dopravu.
„Podávam ruku konkrétnym priemyselným projektom v oblasti inteligentnej mobility“ vyjadril svoju podporu Peter Varga z MDV SR. Svoj odkaz z diskusie, schopnosť adaptovať sa a nutnosť uchopiť príležitosť včas, mohli zachytiť aj zástupcovia slovenského IKT priemyslu, napríklad v podobe užšej spolupráce so slovenským strojárskym priemyslom, odvetvia s najvýraznejším potenciálom rozvoja inteligentnej mobility na Slovensku.
Onedlho nebude mat kto prinášať technické inovácie
Osobitou témou bolo vzdelávanie, na ktoré upozornil Ľuboš Magdolén zo strojníckej fakulty STU, keď hovoril o veľkom riziku budúcnosti. „Onedlho nebude mat kto prinášať technické inovácie“, povedal docent Magdolén, vzhľadom na každoročný pokles počtu študentov technických smerov. V tomto duchu aj projekty ako Aeromobil – lietajúce auto, majú svoj zmysel a úlohu v slovenskom výskume a vývoji, lebo práve vizionárske projekty a práca na nich môžu prilákať viac mládeže k štúdiu technických smerov a v neposlednom rade, robia unikátne PR pre našu krajinu. Súčasťou podujatia boli aj ukážky výsledkov slovenského výskumu a vývoja s cieľom predviesť možnosti slovenských podnikov a univerzít, ktoré si nenechal ujsť ani minister hospodárstva Richard Sulík.
Odborný okrúhly stôl driving.digital 2020, Inteligentná mobilita – šanca pre Slovensko, sa konal 22. septembra 2020 v X-BIONICS, v Šamoríne, v rámci Európskeho týždňa mobility v Šamoríne. Usporiadateľom podujatia bolo združenie driving.digital.
