SL SK 99: Hlavná téma: Roboty posúvajú ľudskú prácu na vyššiu úroveň
Máloktorý trend so sebou prináša toľko mýtov ako nástup robotizácie. V spoločnosti rezonujú nepodložené obavy, že automat človeku zoberie prácu. Prax pritom potvrdzuje, že robotizácia sa spája predovšetkým s odľahčením od činností, ktoré sú pre ľudských zamestnancov únavné, ubíjajú monotónnosťou a ničia im zdravie – sú doslova neľudské. Posun priemyslu na vyšší stupeň však nie je celkom bezbolestný. Zabolí však najmä tých, ktorí sa odmietajú rozvíjať a učiť nové zručnosti.
Prognóza OECD pred piatimi rokmi predpovedala slovenskému trhu práce pod vplyvom robotizácie temnú budúcnosť. V nadchádzajúcich rokoch mal tento trend spôsobiť nahradenie približne tretiny pracovných miest. To sú však správy ešte zo starého sveta. Až následne priemysel poznačila globálna pandémia, dramatický nárast inflácie a cien energií či dokonca vojna v susednej krajine. To sú faktory, ktoré nástup robotizácie v priemysle síce spomalili, avšak rozhodne nezvrátili. Ide o neodvratný trend, ktorý postupným odznievaním alebo prispôsobením sa minulým narušeniam trhu naberá na sile.
Tempo zavádzania robotických prvkov je na Slovenku pomalšie aj v porovnaní s niektorými okolitými krajinami, myslí si Peter Mancal, obchodno-technický manažér pre digitálne riešenia zo spoločnosti Jungheinrich Slovensko. „Správnejšie by možno bolo povedať, že hlavným faktorom bolo neskoršie nasadnutie do už rozbehnutého vlaku, kde v okolitých krajinách, hlavne na západ od nás, sa spoločnosti tejto téme venovali skôr,“ hovorí.
Dôvodov existuje celý rad, medzi najhlavnejšie patria ekonomické bariéry, pripravenosť technologickej infraštruktúry, niektoré regulačné a legislatívne prekážky či konzervatívnejší prístup k novým technológiám, prípadne aj obavy z potenciálneho nahrádzania pracovných miest.
LOGISTIKA BUDE MEDZI PRVÝMI NA RANE
Téme vplyvu robotizácie, automatizácie a digitalizácie na slovenský trh práce sa vo svojom výskume z roku 2021 venovali aj experti z vládneho Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR). V rámci empirického výskumu skúmali odpovede takmer 60 slovenských podnikov rôznych veľkostí a z rôznych odvetví.
„Najvyšší podiel podnikov sa zhodol v predpoklade o vplyve zavádzania nových digitálnych technológií a automatizácie najmä na činnosti v sklade a logistiku. Ich nahradenie zavedením nových digitálnych technológií v podniku v najbližších piatich rokoch predpokladajú až tri štvrtiny zamestnávateľov,“ uvádzajú autori štúdie.
„U nás platí, že sme ohrození najmä preto, že činnosti, ktoré sa u nás vykonávajú, sú jednoduchšie automatizovateľné. Práve preto sa väčší počet ľudí nachádza v ohrození,“ pripomenul v rozhovore pre denník Pravda ekonóm a vedúci Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave Martin Lábaj. „Ohrozenie je v určitej miere dané štruktúrou výroby, ktorú na Slovensku máme. Ide najmä o automobilový a celkovo o spracovateľský priemysel, v ktorom veľká časť automatizácie prebieha,“ dodáva.
Otázkou teda nie je, či nástup autonómnych automatov zasiahne slovenský pracovný trh, ale akým spôsobom sa to stane a či sa očakávateľným zmenám dokáže včas prispôsobiť. „Automatizáciu preto netreba vnímať len ako hrozbu, ľudia sa však postupne budú musieť začať preškoľovať a naberať iný typ zručností,“ pripomína Martin Lábaj.
Štúdia IVPR ukázala, že zavádzanie nových technológií v podnikoch sa spájalo viac so vznikom nových pracovných miest ako s ich zánikom. Najvyšší dopyt bol po pracovníkoch s technickým a IT vzdelaním. Polovica podnikov zúčastnených v prieskume však pociťovala nedostatok takejto pracovnej sily. „Nájdenie adekvátne kvalifikovaných zamestnancov sa v prieskume preukázalo ako najvýraznejšia bariéra pri zavádzaní nových technológií. Za veľký problém ho považovalo takmer 54 percent podnikov,“ dodávajú autori štúdie.
NÁHRADA PRACOVNÍKOV, KTORÝCH NIET
Je teda robotizácia riešením nedostatku pracovnej sily, alebo naopak, ešte viac zvyšuje tlak na zamestnávateľov, aby na pracovnom trhu našli viac ľudí s ešte lepšími zručnosťami? Do istej miery sú pravdivé obe tvrdenia, zhodujú sa odborníci.
„Myslím si, že v oboch prípadoch robotizácia prináša určitý efekt. Správne by sa dalo povedať, že na jednej strane môže byť riešením aktuálneho nedostatku ľudskej pracovnej sily, ale zároveň aj zvyšuje nároky na komplexnejšie zručnosti zamestnancov,“ uvažuje Peter Mancal. Robotizácia ponúka riešenie nedostatku ľudskej pracovnej sily hlavne tým, že automatizuje rutinné a fyzicky náročnejšie úlohy, zvyšuje produktivitu a znižuje počet chýb. „Často pokrýva práve také pracovné pozície, kde už dlhodobo prevláda trend nezáujmu zo strany potenciálnych zamestnancov a spoločnosti majú komplikovanú situáciu pri svojom raste, raste svojich objemov výroby či skladovej kapacity,“ dodáva.
Začleňovanie automatizácie do logistiky je tiež odpoveďou na čoraz výraznejší nedostatok pracovnej sily ako takej. Evidovaná miera nezamestnanosti na Slovensku je v súčasnosti na historických minimách a nič nenasvedčuje tomu, že by sa ponuka uchádzačov mala v dohľadnej dobe zásadne zvýšiť.
„Na dnešnom pracovnom trhu nie je k dispozícii veľa ľudí a demografická krivka smeruje nadol. Rodí sa menej detí, a kým v roku 1992 vyšlo zo škôl 80-tisíc stredoškolákov, v roku 2020 ich bolo iba 40-tisíc. Navyše si treba uvedomiť, že ľudia, ktorí v roku 2015 pracovali ako skladníci, v roku 2028 už pracovať nemusia. Takže prežije iba ten, kto bude automatizovať, inovovať a ponúkať stále nové služby,“ pripomína Vladislav Krasický, riaditeľ logistiky v spoločnosti Nay. Zavádzanie automatizácie podľa neho neprebieha s cieľom eliminovať zamestnancov, ale pripraviť sa na ich prirodzený úbytok.
ROBOTY A ĽUDIA V PRACOVNEJ SYMBIÓZE
Zatiaľ čo robotizácia redukuje potrebu ľudskej práce na niektorých pozíciách, zároveň vytvára dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch, ktorí sú schopní roboty programovať, udržiavať a opravovať. „To znamená, že zamestnanci musia získať pokročilejšie technické, IT a inžinierske zručnosti. Napríklad formou školení, kurzov a rekvalifikácie, aby mohli efektívne pracovať v prostredí s vysokou mierou automatizácie. Toto môže byť výzvou pre firmy, ako aj pre zamestnancov, pretože vyžaduje čas a finančné investície,“ konštatuje Peter Mancal.
O vplyve príchodu robotov na prácu ľudí v sklade však v súčasnosti nemožno uvažovať len v kategóriách odchodu alebo preškolenia nekvalifikovanej a náboru vysokokvalifikovanej pracovnej sily. „Novšie výskumy totiž ukazujú, že automatizácia neprebieha na úrovni celých povolaní, ale na úrovni konkrétnych pracovných činností. Stačí už len to, že robotník vykonáva niekoľko činností, ktoré stroj zatiaľ nezvládne, a jeho pracovné miesto v ohrození nebude,“ pripomína Martin Lábaj.
Konkrétnu, čerstvú skúsenosť so zavádzaním robotizácie do skladu má aj slovenský predajca bicyklov MTBiker, ktorý svoj robotizovaný sklad predstavil minulý rok. Aj v tomto prípade sa ukázalo, že medzi robotom a človekom môže byť v sklade funkčná symbióza. „Vždy je to o komunikácii,“ hovorí riaditeľ spoločnosti MTBiker Tomáš Červenka s tým, že roboty nemajú byť náhrada, ale pomoc pre ľudských kolegov. Majú ich odbremeniť od opakujúcich sa jednoduchých úloh, aby svoj čas venovali zložitejším problémom a menej sa v sklade narobili fyzicky.
„Náš robotický systém je bezpečný a ľudia môžu potenciálne pracovať v jednej zóne s robotmi, keďže roboty majú senzory a vedia predchádzať zrážkam. Nebolo nutné zaškoliť všetkých kolegov, nie všetci prichádzajú do kontaktu so systémom. Zaškolili sa najmä kolegovia na baliacich pultoch a tí, ktorí pomáhajú robotom konsolidovať objednávky. Po úvodných obavách niektorých zamestnancov a najmä po vyladení systému sú s ním všetci stotožnení a berú roboty ako súčasť skladového tímu MTBiker,“ priblížil.
Prinášame vám ochutnávku z aktuálneho čísla časopisu Systémy Logistiky 99/2024.
Celý článok, ktorý bol publikovaný v rámci rubriky Hlavná téma, si môžete prečítať v časopis Systémy Logistiky 99/2024, alebo aj na našej webovej stránke.
