EASTLOG prelomil všetky limity a zaznamenal rekordnú návštevnosť

684. To je číslo, na ktorom sa zastavil pomyselný sčítač účastníkov tohtoročného logistického kongresu EASTLOG, ktorý sa konal 25. a 26. mája v O2 univerze v Prahe. Ide o historicky najvyšší počet účastníkov podujatia, ktoré sa tento rok konalo už po dvadsiaty piaty krát.

Téma kongresu znela Logistics Unlimited, teda logistika bez limitov. Prečo práve tato voľba? „Vybrali sme tento motív, pretože posledné tri alebo štyri roky logistika a supply chain čelia problémom, ktoré plne nedovoľujú rozvinúť potenciál odvetvia. Začalo to covidom, pokračovalo ekonomickou recesiou, potom postpandemickým nedostatkom všetkého, následne infláciou, energetickou krízou, vojnou na Ukrajine, spotrebiteľskými aj firemnými obavami. Všetkým tým sa jemne prelína logistika – fyzické toky tovaru odniekiaľ niekam. Tieto toky sú narušené a na kongrese sme hovorili o tom, ako všetko zase – obrazne povedané – nahodiť na koľaje,“ hovorí Jeffrey Osterroth, konateľ ATOZ Group, ktorá kongres organizuje.

Prekážky pre logistiku v trochu inom meradle

V kontexte témy pozvali usporiadatelia do úvodného dopoludňajšieho bloku rečníkov, ktorí v poslednej dobe čelili krízam až katastrofám. Cieľom bolo ukázať, že dobrá príprava, húževnatosť, odolnosť či schopnosť improvizácie vedú k tomu, že je možné prekonať aj naozaj zložité situácie. Prvý vystúpil Jiří Němčík (HZS Moravskosliezskeho kraja). Veliteľ českého USAR opísal, ako sa jeho tím vysporiadal s komplikáciami pri nedávnom zemetrasení v Turecku. Záchranári pristáli v krajine na Bospore 18 hodín po oznámení katastrofy a spočiatku pomerne ťažko získavali zázemie či prostriedky (napr. automobily), aby mohli efektívne pracovať na suťoviskách. Prednášajúci zhrnul, čo bolo kľúčom k úspechu, keď tím vyslobodil tri živé osoby a 78 mŕtvych. „Všetko vrátane logistiky pracuje najlepšie na základe predpripravených procedúr,“ hovorí Jiří Němčík a dodáva: „Logistika zohrala obrovskú a nezastupiteľnú prierezovú úlohu.“ Vyslobodzovanie ľudí zo sutín je plné emócií, a Jiří Němčík spomínal aj to, že museli čeliť pochopiteľným, aj keď nie vždy priaznivým prejavom pocitov pozostalých priamo na mieste nešťastia. A pohnutie bolo zrejmé aj v časti auditória, na tvárach niektorých sa objavili slzy dojatia, iní cítili vnútornú hrdosť na príslušnosť k zemi, ktorú reprezentujú takí profesionáli. Niet divu, že nasledoval aplauz, ktorý bol asi najdlhší v histórii kongresu.

Ďalšie dva príspevky boli zamerané na Ukrajinu a tamojší logistický život v podmienkach aktuálnej vojny s Ruskom. Prostredníctvom videa, Prostredníctvom videa, ktoré si môžete pozrieť tu, vystúpil najskôr Oleksandr Keba (Metro Cash&Carry Ukrajina). V emotívnom úvode pripomenul začiatky vojny pred takmer rokom a pol: „Môj prvý pocit bol, že je koniec.“ Po niekoľkých prvých „desivých minútach“ začali prichádzať telefonáty od logistického tímu. Výsledok porád bol jasný – snažiť sa pokračovať v predaji a dodávať potrebné produkty. „Držali sme sa bežnej práce, to nám dodávalo dôveru.“ Ako je známe, Rusi si na Ukrajine neberú servítky, takže hneď v prvých dňoch vojny bolo zničených mnoho prevádzok dodávateľov a výrobcov, pod paľbou bola energetická infraštruktúra, chýbalo stabilné pripojenie, „schytali“ to tiež niektoré predajne a sklady Metra (počas prvých týždňov invázie bolo zničených 400 000 m² skladových plôch). Všetko sa sústredilo na obranu štátu, a tak chýbali nákladné vozidlá, ktoré museli prevážať tovar, ktorý zostal v zablokovaných prístavoch, nedostávalo sa vodičov, ktorí boli povolaní do vojenskej služby, ceny išli nahor, dodávky sa radikálne oneskorovali. Situácia sa zmenila, keď sa ruské vojská stiahli od Kyjeva. Metro začalo opäť dodávať z centrálneho skladu a dostalo sa na 83 % predvojnových výkonov, pričom v apríli 2023 to už bolo skoro rovnako ako pred vypuknutím konfliktu.

Ďalej hovorila Polina Kosharna (Suziria Group), ktorá najskôr poďakovala Českej republike za podporu Ukrajine a za to, že ju a jej rodinu prijala ako utečencov. Aj ona opisovala začiatok vojny a ťažkosti spojené s podnikaním v krajine vo vojnovom režime, tiež spomínala spoluprácu s českým partnerom, spoločnosťou Vafo Praha. Aj pre skupinu Suziria platilo, že od februára do apríla 2022 mala úplne zablokovaný centrálny sklad. Zahraniční partneri firmy tak začali dovážať tovar do menších skladov napr. vo Ľvove a Užhorode, ktoré boli predsa len v bezpečnejšej časti štátu. „Potom, čo bol oslobodený Kyjev, sme prešli z obranného do budovacieho módu,“ hovorí Polina Kosharna. Na krízu zareagovala firma radikálnou redukciou SKU zo 4000 na 1000. Polina Kosharna vyzdvihla úsilie ľudí, ktorí aj keď napríklad v noci nespia z dôvodu náletov, idú na čas do práce a vykonávajú svoju činnosť. Firma prevádzkuje obchody Master zoo. Pred vojnou ich bolo 101, v minulom marci bolo otvorených iba 42 predajní, o rok neskôr ich funguje 140. „Rastieme rýchlo, otvárame priemerne jeden obchod za týždeň,“ dodala Polina Kosharna. Suzirii sa podarilo sprevádzkovať aj nový sklad v Ľvove s kapacitou takmer 3000 paliet. V prípade obchodov sa ROI pohybuje okolo dvoch rokov, pri skladoch je to 3–5 rokov. Firma sa chce do budúcnosti zamerať na automatizáciu a zmenu účtovníctva (odstrihnutie od ruského štandardu), reštrukturalizáciu a modernizáciu logistiky a internacionalizáciu biznisu.

Odstraňovať prekážky

Predpoludním sa uskutočnila aj veľká panelová diskusia, ktorá kopírovala ústrednú tému ročníka a niesla názov Logistika bez limitov. Vystúpili v nej: Viktorie Malsagova (Mars), Tomáš Hofer (Notino), Jaroslav Žlábek (Toyota Material Handling CZ), Jiří Kristek (Cushman & Wakefield), Miroslava Jechoux (DLC Napajedla) a Pavel Sovička (Panattoni). Moderovala Patricie Jakešová. Pavel Sovička podotýka, že v Česku pôsobí veľa tzv. zombie firiem, ktoré sa maržami pohybujú na hrane prežitia, nevytvárajú skutočnú pridanú hodnotu pre seba ani pre spoločnosť, a pritom viažu časť zamestnancov toľko potrebných v sľubne sa rozvíjajúcich odvetviach. Jiří Kristek poznamenáva, že keď zahraničné firmy vstupujú na trhu, tak viac ako lokalita ich výroby či skladovania je pre nich dôležitá dostupnosť pracovnej sily. Keď príde debata na zamestnancov, skôr či neskôr je nastolená téma školstva. Tomáš Hofer hovorí: „Školstvo robí dobrú prácu. Nemôžeme všetko zvádzať na ostatných, je otázka, či sme sami otvorení a či študenti môžu u nás robiť napríklad stáže.“ K Tomášovi Hoferovi sa pripojila Viktorie Malsagova: „Naozaj je to lepšie. Keď som pred 12 rokmi absolvovala VŠE, už v tom čase prebiehala projektová výučba a spolupráca s firmami.“ Ďalšiu tému panelu predstavovala automatizácia, hlavným hosťom v tomto smere bol Jaroslav Žlábek. Všeobecne rozporoval tézu, že by sa u nás stále nevyplácalo investovať do automatizácie a robotizácie a že tieto projekty majú príliš dlhú návratnosť pri porovnaní výšky investície verzus mzdové náklady. „Vezmite si, že manipulant v Prahe sa už mzdovo môže porovnávať s manipulantom v niektorých regiónoch západnej Európy,“ upozorňuje.

Počas obedovej pauzy sa uskutočnilo 192 stretnutí potenciálnych obchodných partnerov v rámci tradičnej speed-datingovej platformy BizLOG. Rovnako sa konal výročný obed Klubu logistických manažérov, ktorý navštívila takmer päťdesiatka logistických manažérov a manažérok.

Nutná automatizácia a robotizácia

Popoludňajší program sa už tradične delí do niekoľkých sekcií. Dianie v odbore odrážala vysoká účasť na workshope Digitalizácie a automatizácie. Účastníci sa zoznámili napr. s projektom výstavby systému Autostore v ostravskom distribučnom centre spoločnosti Malfini. O vzájomnej spolupráci hovorili Michal Seltenreich (Malfini) a Jindřich Kadeřávek (Element Logic Czech Republic). Nové zariadenie pojme 96 400 binov, teda ekvivalent zhruba stovky kamiónov. Vrátane dopravníkov či kartónovacie stanice systém zaberá viac ako 2500 metrov štvorcových plochy. Celková investícia činí zhruba štvrť miliardy českých korún.

Prestavbu a modernizáciu skladu za tri mesiace v plnej prevádzke predstavili Tomáš Morava (Košík.cz) a Michal Beneš (BITO Skladovací technika CZ). Košík výrazne navýšil objemovú skladovaciu kapacitu vo všetkých teplotných režimoch, a to predovšetkým vďaka novo vybudovanému mezanínu. Investícia, ktorá zahŕňala napr. stavbu pekárenskej mrazničky, sprevádzkovanie sila, výrobníka a baličky na suchý ľad, inštaláciu dopravníkov či renováciu pekárne, predstavovala 105 miliónov českých korún. Vďaka investícii a zmene layoutu sa podarilo zvýšiť skladovú plochu na 15 500 m², teda o 35 %.

Ďalšia „prípadovka“ predstavila riešenie automatizácie prevádzky pomocou vertikálnych zakladačov vo firme Vapol CZ, ktorá sa zameriava na dodávku automobilových náhradných dielov. Tá si od spoločnosti VertiFlex zaobstarala štyri zakladače Compact Twin s dvojitým výťahom a Compact Lift s dvojitou hĺbkou. Súčasne je využívaný systém VertiNode AI, ktorý riadi procesy a optimalizuje vychystávanie. Podrobnosti priniesli David Vachník (Vapol CZ) a Bohumil Tejnický (VertiFlex). Benefity projektu sú nasledujúce – menšia skladová plocha, ale štyrikrát vyššia skladová kapacita. Úspora personálnych nákladov, z pôvodných 14 teraz sklad zaisťuje osem ľudí. Zvýšila sa tiež kapacita expedície z pôvodných 250 balíkov na 1000 kusov za smenu. Zefektívnením prešlo aj pickovanie, kedy je položka pripravená každých 16 sekúnd, čo znamená 225 riadkov za hodinu.

Ďalšia prednáška bola zameraná na 5G siete. O nich sa síce veľa hovorí, ale svoju privátnu (firemnú) 5G sieť má v Česku málokto. Spoločnosť Dextrum Fulfillment, ktorú reprezentoval Marek Bubík, je jedna z nich. S implementáciou pomáhal T-Mobile Česká republika, zaň riešenie popisoval Jaroslav Mráček. Výsledkom spolupráce oboch firiem je robotický expedičný a paletový sklad, v ktorom sa pohybujú autonómne mobilné roboty, vysokozdvižné pickovacie roboty Hai Robotics, autonómny vysokozdvižný paletový vozík alebo autonómny nízkozdvižný paletový vozík. Všetko je potom prepojené práve sieťovou infraštruktúrou 5G.

Aj ďalšia prípadová štúdia bola veľmi inšpiratívna. Michal Prádl (Datart / HP Tronic Zlín) a Dušan Šutka (4IGV) popisovali nasadenie manipulačných jednotiek Agilox. Poslucháči sa dozvedeli, akú úlohu plnia vozíky v celkovo veľmi automatizovanom a robotizovanom sklade Datartu. Bol popísaný celý projekt – od jeho naštartovania, cez implementáciu až po ostrú prevádzku. Zámerom implementácie bolo odstrániť všetky paletové presuny bodu A do bodu B, ktoré by vykonávali ľudia. Podľa Michala Prádla bola značka Agilox vybraná najmä preto, že vozíky sú vhodné do úzkych uličiek, majú výhodný pomer kvalita/výkon a Michal Prádl oceňuje aj flexibilitu dodávateľa.

Skladovanie na (vyššej) úrovni

Vedľajšia sála patrila workshopu Skladovanie a development. Svojím vystúpením ho otvoril Juraj Bendík (Kaufland Česká republika), ktorý detailne popísal logistiku tohto retailového reťazca. Niektoré čísla sú obdivuhodné – napr. tri milióny paliet s výškou 2,4 m transportovaných externými dopravcami alebo 91 500 realizovaných prepráv ročne. V poslednej dobe firma masívne investovala do pražského aj olomouckého distribučného centra – týka sa to napr. automatických zakladačov alebo vykladačov, manipulátorov na zníženie náročnosti práce, softvéru či novej KKP palety ako ekvivalentu k europalete.

Následne vystúpili Václav Macháček (Mokate Czech) a Radoslav Řípa (Gekkon International) a preniesli účastníkov do sveta energetiky. Reč bola o využití fotovoltaickej elektrárne a systému inteligentného riadenia toku elektriny v energeticky náročnej prevádzke Mokate Czech. Dôležitú úlohu v celom riešení hrá aj manipulačná technika Heli. V prezentácii boli detailne vyčíslené úspory medzi prevádzkou vysokozdvižnej techniky so spaľovacím motorom, s elektrickým agregátom poháňaným batériou LiIon a batériovým riešením LiIon v kombinácii s fotovoltaickou elektrárňou a riadením systémom Heli Power. Vďaka úspešne realizovanému projektu uvažuje Mokate o jeho rozšírení aj do ďalších oblastí.

Solárna logistika: opatrne, bezpečne, spoľahlivo. Tak znel názov prezentácie Ondřeje Matala (SolSol) a Tomáša Panenku (Rohlig Suus Logistics), ktorí sa „vrhli“ na tému dopravy fotovoltaických produktov. SolSol odbavuje objednávky, rieši členenie tovaru v európskych prístavoch, zaisťuje balenie a sortáciu, plánuje importy a následnú distribúciu. Rohlig Suus Logistics obstaráva cestné prepravy – závozy na sklady. Vo svojom sklade v Holubiciach pri Brne má uložené solárne panely, v Brániciach pri Brne je potom schválený sklad pre batérie. Z prednášky vyplynulo, že neexistuje jednotná norma pre balenie akumulátorov. RSL odporúča u batérií zabezpečenie proti rozliatiu či explózii a označeniu piktogramami ADR. Na vonkajšie balenie sú navrhované napr. drevené palety, plastové, drevené či kovové kontajnery alebo ochranné rohy a vzduchové fixačné vaky.

Ďalší programový slot patril firme Lumax World (Todd Morgan) a CTP (Vojtech Peřka). Pôvodom indická spoločnosť Lumax je líder v oblasti osvetlenia a poskytovateľ automobilových riešení v indickom automobilovom priemysle. Výskumné centrum, ktoré sa nachádza v CTParku Ostrava, je jedným z prvých R&D projektov v tomto regióne a prvý projekt tohto typu spoločnosti Lumax v Európe. Lumax pre ostravský región rozhodol z dôvodu odbornosti potenciálnych zamestnancov, prijateľných miezd v európskom porovnaní, flexibility a tiež prostredia, ktoré je priaznivo naklonené podnikaniu v oblasti automobilového priemyslu.

Aká je súčasnosť a budúcnosť skladovania v Česku? Tejto téme sa v záverečnom bloku Skladovania a development venovali Pavel Hampejs (Siko Koupelny), Pavla Majerová (Makro Cash & Carry ČR), Jakub Jonáš (Ferag CZ) a Laurent Jechoux (Contera). Diskutujúci sa zhodli na zásadnej otázke, že bez dostatku zamestnancov nie je možné prevádzkovať sklad v kvalite, ktorú obchodní partneri očakávajú. Dôležité je komunikovať s miestnou samosprávnou a hľadať príležitosti pre výstavbu nových skladovacích priestorov, ktoré sú zo strany používateľov stále dopytované. Veľmi intenzívne zaznievalo, že príležitosť na zvýšenie výkonnosti skladov predstavujú automatizácia a robotizácia. Pozitívnym poznatkom bolo zistenie, že aj napriek ekonomicky náročnému obdobiu neuvažuje žiadna firma o znižovaní investícií do inovácií a ďalšieho rozvoja.

Doprava na rázcestí, alebo scestie?

Situácia v doprave je pomerne nestabilná. Predovšetkým v čase covidu panoval veľký nedostatok dopravných kapacít, teraz vidíme previs ponuky. Pred celým odvetvím stojí mnoho výziev, ktoré identifikoval Aleš Willert (Sdružení Česmad Bohemia) takto: konkurencieschopnosť, nedostatok vodičov a dekarbonizácia. Z hľadiska prvej témy je reč predovšetkým o zahraničných dopravcoch, tí tuzemskí usudzujú, že ich kolegovia v iných krajinách majú výraznejšiu podporu alebo lepšie podmienky. Nedostatok vodičov je chronickou záležitosťou trvajúcou už takmer dve dekády. Počet vodičov, ktorí na trhu chýbajú, sa v nákladnej aj autobusovej doprave odhaduje až na 20 000. Ak predchádzajúce dve otázky dopravcu trápia už dlhšiu dobu, dekarbonizácia dopravy sa ako hlavná téma pripojila až relatívne nedávno.

Po tomto vystúpení prišiel čas pre Time Slot Control (Michal Vaniš) a Elektrometall (Jiří Weiszdorn). Táto firma novo využíva cloudový Yard Management System od Time Slot Control na riadenie dopravného toku a procesu nakládok v rámci svojho areálu. Jiří Weiszdorn vymenoval benefity po zavedení systému takto: jednotná metrika pre zber a spracovanie dát; štandardizácia procesov; centrálne zdieľané informácie o zásielkach a vozidlách v jednej aplikácii; zefektívnenie komunikácie a zrýchlenie odovzdávania dát vo vnútri koncernu; znížená administratíva; ďalšie, nové druhy dát k dispozícii; vlastný reporting; možnosti analýz a ďalšie optimalizácie; aktívne využívanie modulov vyvinutých špeciálne pre Nexans autoelectric Group, kam Elektrometall patrí.

Ďalšia prípadová štúdia z dopravy sa tiež dotýkala digitalizácie. Pavel Pisk (Fast ČR) a Adam Suda (Timocom) hovorili o privátnej burze nákladov. Pavel Pisk zhrnul, prečo je uzavretá burza zaujímavá aj aká má úskalia. Najprv sa dopyt interaktívne dostane k vybraným partnerom ihneď a je možné okamžité zmeny v systéme v závislosti od zmeny požiadaviek. Ďalej je možné obratom vystaviť objednávku v systéme bez toho, aby bolo potrebné dopĺňať ďalšie údaje. Vzhľadom na to, že mnoho dopravcov Timocom využíva, patrí medzi výhody aj rýchla a pomerne jednoduchá implementácia. Na druhú stranu je potrebné dopravcu „naučiť“ burzu používať, najmä v čase, keď je previs dopytu po doprave. Používanie burzy môže tiež viesť k pokriveniu cenotvorby.

Záver tohto bloku patril panelovej diskusii s pracovným názvom Doprava na rázcestí. V rozprave vystúpili Lucie Brklová (Kiekert-CS), Tomáš Cafourek (ICOM transport), Radim Kašpárek (ChargeUp), Kamil Ďuračka (PTV Logistics), Aleš Willert (Česmad Bohémia) a Tomáš Pajonk (SolverTech). Debata sa z veľkej časti točila okolo dekarbonizácie dopravy a alternatívnych palív. Reč prišla aj na riadenie dopravy, vyťažovanie dopravných tokov, zefektívnenie prevádzky dopravnej techniky a lepšie využívanie ložnej plochy. Debatujúci sa zhodli na tom, že nákladnú dopravu by veľmi postihli opatrenia, ktoré súvisia s chystanou emisnou normou Euro 7. Aleš Willert uviedol, že možno len ťažko chápať prísne nariadenia pre dekarbonizáciu, keď celkový podiel emisií z nákladnej dopravy tvorí niekoľko percent. Lucie Brklová podotkla, že firmy sa budú musieť pripraviť na to, že sa doprava predraží práve vplyvom „príplatkov na ekológiu“. Tomáš Pajonk a Kamil Ďuračka vysvetlili, ako pokročilé algoritmy prispievajú k optimalizácii dopravných tokov, prevádzkových nákladov i zníženiu uhlíkovej stopy, čím sa „vyrovnali“ s otázkou z publika, či si myslia, že dopravu dokáže plánovať lepšie robot ako človek.

Súčasťou popoludňajšieho workshopového bloku bola aj sekcia Ľudské zdroje. Roman Molek (Transearch International) si ku okrúhlemu stolu prizval HR manažérov a manažérky z logistiky a dopravy a diskutoval s nimi aktuálne témy logistického pracovného trhu. Aký má vplyv vojna na Ukrajine na dostatok zamestnancov v odbore? Máme vnímať nárast nezamestnanosti negatívne alebo pozitívne? Ako podniky ustoja tlak na zvyšovanie miezd v dôsledku vysokej inflácie? Ako automatizácia a digitalizácia ovplyvňujú prácu v logistike? Súčasťou programu boli aj prezentácie vybraných spoločností.

Šok z ekonomických šokov

Po popoludní rozdelenom do sekcií, kedy si každý mohol vybrať blízku tému, sa program vrátil do hlavnej sály. Vystúpila ekonómka Helena Horská (Raiffeisenbank), ktorá sa zamyslela nad povahou súčasnej ekonomickej situácie. Už skôr uviedla, že si česká ekonomika prešla „dokonalou búrkou“. Koronavírus, cenové šoky, vojna na Ukrajine, energetická kríza, pokles produkčnej kapacity ekonomiky, úspory domácností, inflácia. Podľa nej sa ekonomika nachádza vo fáze, keď hľadá nové výkonné motory rastu. Ekonómka vníma potrebu štrukturálnych zmien, modernizácie hospodárstva, posilnenie odolnosti a investícií do nových technológií i ľudí. Súčasne očakáva plné zotavenie domáceho i zahraničného dopytu až v roku 2024. Upozornila aj na nebezpečenstvo trvale vyššej inflácie. Tiež môžu dlhšie trvať vyššie úrokové sadzby Českej národnej banky, možno očakávať hlbšie zmeny v energetike či automotive a z hľadiska globálnych tokov bude pokračovať nearshoring.

Vystúpenie Heleny Horskej bolo akýmsi prológom pre ďalšiu časť programu. Nasledovala totiž panelová diskusia o ekonomických limitoch českej a európskej logistiky, ktorú moderoval Jan Pokorný. Okrem Heleny Horskej debatovali Martin Hejl (Thimm pack’n’display), Martina Horká (dm drogerie markt), Michael Ondraschek (M.A.S. Automation), Jan Hyťha (HOPI Holding) a Martin Baláž (Prologis). Diskusia sa týkala stavu českej i európskej ekonomiky, trendov v globálnych dodávateľských reťazcoch, energetickej bezpečnosti či investícií do automatizácie a robotizácie.

Debata sa stočila oi. k súčasným vládnym úsporným balíčkom. Martin Baláž sa domnieva, že Česko je jediná krajina z V4, ktorej vláda našla odvahu navrhnúť potrebné opatrenia. Pripúšťa ale, že koaličné strany to bude stáť politické body. Martina Horká upozorňuje, že s reformami sa malo prísť podstatne skôr a malo to byť napr. v oblasti digitalizácie: „Digitalizácia je jedna z možností, ako zoštíhliť štátny aparát. A ľudia sa potom môžu znova uplatniť na trhu práce v iných profesiách.“ Michael Ondraschek poznamenáva, že je potrebné investovať do automatizácie a robotizácie: „Trh práce je zlý, nielen v Českej republike, ale aj v susedných krajinách.“ Sám spomína prípad migrácie výroby jednej spoločnosti v rámci Európy, pričom už pred covidom sa nedostávalo pracovnej sily ani v krajinách na Balkáne. V súvislosti s nárastom cien energií hovoril Jan Hyťha o potrebe zaviesť obdobu palivových doložiek, teda tzv. energetických doložiek: „Drvivá väčšina našich zákazníkov tomu rozumela.“ Martin Hejl nadviazal na otázku moderátora ohľadom inflácie. „V roku 2021 zdražel papier asi o 80 percent. Jednak panoval jeho nedostatok, jednak boli vyradené kapacity z dôvodu covidových odstávok. Kto ale vývoj sledujete, viete, že od decembra to spadlo. Naša obalová brandža teda infláciu už nerobí.“

Bol to cirkus

Večer vypukol cirkus, a to doslova. Obľúbenou večernou sekciou je Logistický Business Mixer. Ako názov napovedá, jeho zmyslom je dobre „premiešať a pretrepať“ všetkých tak, aby bolo možné bez problémov nadväzovať kontakty. Medzi ingrediencie takého správneho biznisového kokteilu patrí okrem dobrého jedla a pitia aj zábava. Témou tohto večera bol cirkus, a preto sa medzi účastníkmi kongresu prepletali slečny v pestrofarebných kabaretných odevoch na vysokých chodúľoch. Uprostred pomyselnej cirkusovej arény bol principál, statný chlapík s klobúkom na hlave, práskajúci bičom a ovinutý dobre živeným pytónom. Záujemcovia sa stretli s tajomnou kartárkou alebo vyskúšali mušku pri Staročeskej strelnici.

Bez praxe by to nešlo

Piatok patril prehliadkam zaujímavých logistických alebo výrobných prevádzok v rámci pravidelnej sekcie SEELOG. Tentokrát sa účastníci vydali v niekoľkých skupinách do štyroch prevádzok – Škoda Auto v Mladej Boleslavi, Kaufland v Modleticiach, Plzeňský Prazdroj v Plzni a Viapharma v Pavlove pri Kladne. O exkurzie bol veľký záujem a celkovo túto možnosť využilo 157 návštevníkov. Všetky navštívené lokality spája fakt, že majú logistiku na pokročilej úrovni, teda vysoko automatizovanú či robotizovanú, alebo majú do detailu prepracované procesy. Prínosom pre hostí je možnosť nielen vidieť, ako prevádzky prakticky fungujú, ale aj diskutovať s ľuďmi, ktorí ich riadia. Výmena názorov a skúseností je v tomto smere neprenositeľná, preto SEELOG patrí k najvyhľadávanejším častiam programu kongresu.

Budúci EASTLOG sa bude konať 30. a 31. mája 2024 opäť v kongresovom centre O2 universum v Prahe. Konkrétnu tému zvolí organizačný tím na jeseň, už teraz ale debatuje o inováciách v podobe štruktúry a podania jednotlivých tém. Očakávať možno napr. väčší priestor na diskusie a posilnenie formátu tzv. okrúhlych stolov. Novinky z príprav kongresu je možné sledovať vďaka newsletterom, ich odber je možný na základe registrácie na webe www.atozregistrace.cz/eastlog.

Podrobný program, report, fotografie, prezentácie aj prílohu z kongresu nájdete na www.eastlog.cz.