SLBOOK: Výrazne vyššie výkony v železničnej nákladnej preprave

Podľa Štatistického úradu SR v porovnaní s vlaňajším marcom sa zvýšila preprava tovaru v cestnej – o 10,5 percenta, ale predovšetkým v železničnej nákladnej doprave, a to o 15,8 percenta. Objem tovaru prepraveného po železnici zaostával oproti stavu pred dvoma rokmi o 4,4 percenta. Po cestách sa v rámci verejnej dopravy prepravilo v marci 46,6 % a po železnici 25,8 % tovaru. Zaujímavé sú ale aj porovnania čo sa týka spoločností, ktoré pôsobia v nákladnej železničnej doprave, podľa unikátnej knihy logistických zoznamov SLBOOK 20021.

Výkony v nákladnej doprave, ktoré okrem množstva prepravovaného tovaru zohľadňujú aj prepravnú vzdialenosť, dosiahli v marci tohto roka vyše 3,2 miliardy. tonokilometrov (tkm) a medziročne boli vyššie o 14,9 %. Pozitívny trend prepravy množstva tovaru na dlhšie vzdialenosti ovplyvnili vyššie výkony v cestnej, ale najmä výrazne vyššie výkony v železničnej nákladnej preprave.

Hoci sú medziročné nárasty výkonov v nákladnej doprave v marci tohto roku značné, stále sú zhruba o desatinu nižšie ako v porovnateľnom mesiaci pred koronakrízou. Podľa Štatistického úradu SR tržby v doprave a skladovaní vzrástli v marci 2021 medziročne o 18 %, pričom ich nárast bol podstatne vyšší ako prepad o 7,6 % v marci minulého roku. Výrazne pod úrovňou marca minulého roka však boli tržby v leteckej i vodnej doprave.

TOP 7 dopravcov v nákladnej železničnej doprave

Podľa knihy SLBOOK 2021 do TOP 7 firiem, ktoré sú aktívne v nákladnej železničnej doprave, patrí ZSSK CARGO, ktorá v roku 2019 prepravila celkovo 29,96 milióna ton tovaru. Rok predtým to bolo 34,4 milióna ton. Hoci mala spoločnosť hospodárske ťažkosti aj v minulom roku, vyzerá, že tento rok bude lepší. Vzhľadom na to, že firmy neuviedli presné údaje o objeme prepraveného tovaru, sú v knihe SLBOOK 2021 uvádzané v abecednom poradí. K najsilnejším dopravcom patrí aj spoločnosť Kuehne + Nagel s 135 zamestnancami na Slovensku, alebo aj Metrans, ktorej hlavní klienti sú lodiari a špeditéri. Aktuálne zamestnáva 577 ľudí.

Spomeňme však aj spoločnosti Schenker (200 zamestnancov), Investex Groups (založená v toku 2012), PKZ Slovakia (79 zamestnancov) alebo Slovak Intercargo (28 zamestnancov a založená v roku 1996). Ako to reálne vyzerá s dopravcami v nákladnej železničnej doprave a akým spôsobom pomáha či chce pomáhať štát prostredníctvom ministerstva dopravy? Aj na tieto otázky sme sa pokúsili nájsť odpovede.

Ozdravenie ZSSK CARGO

Železničnému sektoru pomohlo podľa predsedu predstavenstva ZSSK CARGO Romana Gona opatrenie ministerstva dopravy, ktorým došlo k predĺženiu platnosti znížených úhrad za používanie železničnej infraštruktúry. Platnosť opatrenia bola schválená nielen na rok 2020, ale aj na rok 2021. Ministerstvo dopravy podporilo komplexný ozdravný plán ZSSK CARGO, ktorá už nemusí hromadne prepúšťať svojich zamestnancov. ZSSK CARGO realizuje od augusta tranzitné prepravy ucelených vlakov kukurice a semien repky olejnej

„Určité  rezervy vidíme v realizácii opatrení zameraných na podporu sektora železničnej nákladnej dopravy po vzore okolitých krajín.  Tak ako sa podporuje cestná doprava, by sme očakávali podporiť aj nákladnú železničnú dopravu. Sektoru by pomohlo  zníženie ceny za dopravnú cestu, predĺženie splatnosti faktúr a odpustenie úrokov z omeškania úhrady faktúr, odpustenie sankcii za objednanú a nevyužitú kapacitu železničnej infraštruktúry, ale aj zníženie sadzieb za elektrickú trakčnú energiu, ktorú pre dopravcov zabezpečujú Železnice Slovenskej republiky,“ dodal Roman Gono.

Za pozitívne považuje, že rezort dopravy pristúpil k príprave návrhu podpory realizácie kombinovanej dopravy a prepráv v systéme jednotlivých vozňových zásielok na Slovensku, ktoré sú vhodným substitútom cestnej nákladnej dopravy významne zaťažujúcej životné prostredie. Opatrenia tohto druhu dlhodobo absentovali na Slovensku.

Pomoc zo strany štátu

Štátny tajomník Jaroslav Kmeť, ktorý sa na Ministerstve dopravy a výstavby SR venuje železničnej a cestnej doprave aj poštovým službám, nastúpil na rezort pred rokom, 2. apríla. Za rok ministerstvo predstavilo aj rozsiahlu obnovu vozňového parku aj modernizáciu železničnej infraštruktúry, ktorá pomôže železničnej nákladnej doprave.

„Ak chceme na železnice prilákať viac cestujúcich, aby využívali túto ekologickú dopravu, ktorá navyše odbremeňuje naše už aj tak preplnené cesty, musíme im dať na to dôvod. Nové moderné vozne sú veľkým lákadlom, darmo však budeme mať pekné vlaky, keď na niektorých úsekoch pôjdu minimálnou rýchlosťou,“ myslí si štátny tajomník.

Slovensko v tomto roku čakajú aj významné investície do obnovy železničných tratí. Medzi top projekty železničnej infraštruktúry pre rok 2021 patrí napríklad dlho očakávaná rekonštrukcia železničnej trate z Bratislavy po hranicu s Českou republikou. Ministerstvo dopravy a výstavby pokračuje aj v začatej rekonštrukcii uzla Žilina, súčasťou tejto modernizácie je aj zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h. Modernizácii železníc napomôže aj zoznam investičných priorít, ktorý ministerstvo nedávno predstavilo. Veľkou finančnou injekciou pre železnice budú prostriedky z fondu obnovy vo výške šesťsto miliónov.

Schéma pomoci pre železničnú dopravu

Ministerstvo dopravy a výstavby pripraví schému štátnej finančnej pomoci pre železničnú nákladnú dopravu. Podľa Jaroslava Kmeťa pomoc bude zameraná na nákup technických zariadení pre kombinovanú dopravu alebo podporu pri prepravách jednotlivých vozových zásielok. Jeho ministerstva chce podporiť rovnako začínajúce, ale aj existujúce linky v systéme nesprevádzanej kontinentálnej kombinovanej dopravy.

O tom, koľko miliónov eur napokon železničná nákladná doprava dostane od štátu, to bude závisieť podľa Jaroslava Kmeťa od možnosti štátu, ako aj súhlasu koaličných politikov. Osobne je však presvedčený, že výrobcovia aj cargo dopravcovia budú nakoniec spokojní, keďže samotná schéma pomoci bola vypracovaná v spolupráci s nimi. Na tento účel má rezort dopravy a výstavby navyše naplánovanú istú finančnú čiastku aj z plánu obnovy.

Ministerstvo dopravy a výstavby vyčlenil v rámci plánu obnovy na intermodálnu dopravu celkovo 15 miliónov eur na podporu nákupu intermodálnych prepravných jednotiek, ako sú manipulovateľné návesy či výmenné nadstavby. Rovnako sa podporí z týchto peňazí aj vznik nových intermodálnych liniek. Ministerstvo dopravy a výstavby chce motivovať dopravcov aj producentov tovarov okamžite. Ak by vybrali železničnú nákladnú dopravu, tak by im štát mohol dotovať časť dopravy, aby to bolo pre nich lacnejšie.

„Máme už pripravenú schému štátnej pomoci. Momentálne sa prerokováva s protimonopolným úradom a s Európskou úniou,“ vysvetlil Jaroslav Kmeť s tým, že cieľom ministerstva je posilniť konkurencieschopnosť Slovenska, ktoré má vynikajúcu geografickú polohu aj prístup k hlavným železničným trasám medzi Európou, Čínou a Ruskom.

V rámci iniciatívy „One belt one road“ začala podľa Jaroslava Kmeťa Čína intenzívne presadzovať železničnú prepravu kontajnerov do Európy. Len za prvý štvrťrok 2020 bolo do únie prepravených 2000 vlakov, z nich však smerovalo len 0,5% cez Slovensko. Toto číslo chce ministerstvo zvýšiť aj pomocou väčšej podpory pre existujúce terminály.

Transkontinentálna železničná nákladná doprava

Na trase Čína – Európa zažíva rast. Po minuloročnom jarnom lockdowne sa lodná preprava medzi Čínou a Európou dostala pod enormný tlak. Stále viac spoločností preto hľadá riešenie v doprave po zemi. Ešte v roku 2013 predstavila Čína projekt Novej hodvábnej cesty s ambicióznym plánom, ktorý zahŕňal výstavbu terminálov, ciest a železníc k prepojeniu Ázie a Európy. Tento produkt železničnej prepravy sa javil ako prehnaný, najmä kvôli vyššej cene v porovnaní s námornou prepravou. Avšak pandémia covid-19 spojená s obmedzením leteckej a námornej prepravy urobila tento produkt veľmi vyhľadávaným.

Rýchle zotavenie z pandémie koronavírusu pomohlo Číne v druhej polovici roka 2020 ovládnuť svetový obchod. V roku 2020 Čína predbehla Spojené štáty a stala sa najväčším obchodným partnerom Európskej únie v oblasti tovarov, pričom hodnota celkového dovozu z Číny vzrástla o 6 % na 384 miliárd eur. Hoci väčšina čínskych firiem vyváža svoj tovar do Európy po mori, ceny námornej dopravy od polovice minulého roka vyleteli raketovo nahor a doba prepravy sa zdvojnásobila. Efektivita námornej dopravy poklesla a väčšinu tovaru sa neoplatí dopravovať do Európy letecky. Čínski výrobcovia sa preto snažia eliminovať oneskorenie v preprave exportom po zemi a stále viac sa obracajú na železnicu.

Za celý rok 2020 vzrástol celkový počet jázd vlakov do Európy o 50% a je 7x vyšší ako v roku 2016. Len počas tohtoročného januára a februára vyšlo z Číny do Európy viac ako 2000 nákladných vlakov s 209 000 kontajnermi , čo je dvojnásobok množstva z januára a februára roku 2020. Prechod klientov na železničnú dopravu hlásia aj mnohé špecializované agentúry, ktoré vo veľkých prístavných mestách poskytujú malým spoločnostiam služby, ktoré im pomáhajú s vývozom. Výhody prepravy po železnici objavujú aj veľkí námorní dopravcovia a prichádzajú s týmto produktom na trh.

Európsky rok železníc

Rok 2021 vyhlásila EÚ za „Európsky rok železníc“ pričom jedným z dôvodov bolo aj to, že tento rok je prvým rokom, v ktorom sa budú v celej EÚ implementovať pravidlá štvrtého železničného balíčka s konečným cieľom vytvoriť plne integrovaný európsky železničný priestor a  naplniť úmysel Európskej komisie deklarovaný v Bielej knihe do roku 2050 previesť 50 % cestnej nákladnej dopravy nad 300 km na iné druhy dopravy, napr. železničnú dopravu alebo vodnú dopravu a tým znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy (uhlíkovú stopu) aspoň o 60%.

Článok pripravil Tomáš Szmrecsányi