Od 19. júla 2020 je otvorená časť rýchlostnej cesty R7 medzi Holicami a Bratislavou. Obyvatelia Rovinky, Dunajskej Lužnej a Šamorína sa môžu tešiť na zníženie tranzitnej dopravy. Slávnostné strihanie pásky sa odohralo v nedeľu doobeda za účasti ministra dopravy Andreja Doležala a bývalého šéfa rezortu Árpáda Érseka.
Po novom je rýchlostná cesta R7 otvorená v úseku R7 Holice – Ketelec. Ketelec bude po dostavbe novou križovatkou, kde sa rýchlostná cesta stretáva s nultým obchvatom na diaľnici D4. Aktuálne je hotový len krátky úsek D4 z Ketelca po cestu prvej triedy I/63. Bez dokončenej diaľnice D4 bude mať rýchlostná cesta R7 len obmedzený prínos. Vodiči sa po jej prejazde napoja na krátky úsek diaľnice D4 a skončia na ceste prvej triedy pred Bratislavou. Na konci štvorprúdovky je možné očakávať dopravný lievik, kedy sa celý objem dopravy bude musieť dostať na dvojprúdovku. V danom úseku budú cestu využívať aj vozidlá z Rovinky, ktoré rýchlostnú cestu nepoužijú.
Bývalý minister dopravy Árpád Érsek očakával otvorenie rýchlostnej cesty R7 na prelome mesiacov marec a apríl, ale sa to odsunulo kvôli koronavírusu. Minister dopravy Anrej Doležal po svojom nástupe do funkcie tvrdil, že cesta ešte nie je hotová. Naopak podľa koncesionára bola cesta v poriadku a dokončovanie práce plánoval vykonať po jej otvorení.
Po dostavbe diaľnice D4 sa vodiči budú môcť napojiť na nultý obchvat Bratislavy, prostredníctvom ktorého sa dostanú do rôznych častí hlavného mesta. V rámci projektu má diaľnica D4 spojiť Petržalku s Račou. Výstavba D4 celkovo mešká. Najkritickejším miestom je budúca križovatka diaľnic D4 a D1. Podľa plánov má diaľnica viesť popod existujúcu diaľnicu D1. Štát mal diaľnicu D1 dvihnúť, rozšíriť a vybudovať časť budúcej križovatky. Podľa pôvodného termínu mali byť práce hotové v roku 2019. Doteraz sa s dvíhaním diaľnice D1 nezačalo.
Rýchlostná cesta R7 a diaľnica D4 sú súčasťou projektu D4/R7, ktorý vzniká zo súkromného kapitálu formou PPP projektu. Za výstavbu a 30 ročnú prevádzku zodpovedá koncesionár, ktorým je spoločnosť Zero Bypass (Obchvat Nula). Štát bude koncesionárovi platiť ročné splátky za dostupnosť. Celková cena projektu dosahuje sumu 1,9 miliardy eur.
