V našich končinách zavládol optimizmus a zo všetkých strán sa na nás valia pozitívne informácie. Zlepšuje sa nálada v priemysle a rastie produkcia. Automobilky idú na plný výkon a opäť je Slovensko Detroitom Európy s počtom vyrobených áut na jedného obyvateľa. Nezamestnanosť je taká nízka, že prepisujeme historické tabuľky a ľudí musíme dovážať zo zahraničia.

Lenže nie je zlato všetko, čo sa blyští. Aj keď makroekonomické prognózy a výsledky sú pekné, realita bežného podnikateľského života ostáva v podstate nezmenená. Podnikateľov stále trápi vysoké odvodové a daňové zaťaženie. Korupcia prekvitá a tendre vyhrávajú ľudia blízki tým, ktorí ich vypisujú. O eurofondoch ani nehovoriac. Súdy konajú pomaly a domôcť sa svojich práv je veľmi ťažké. Nie je nič nezvyčajné, že jednoduchý proces trvá dlhé roky. Neplatenie faktúr ostáva naďalej národným športom a druhotná platobná neschopnosť položila už nejedného podnikateľa.

Teda nič nového na poli slovenskom. Na povrchu rozkvitnuté lekná a pod nimi – bahno.