Briti už nechcú byť súčasťou Európskej únie. Odhlasovali si to v júnovom referende, ktoré ohromilo doslova celý svet. Čo sa bude diať ďalej, však nikto nevie presne povedať, pretože žiadna krajina ešte úniu neopustila. Ani dôsledky brexitu pre Britániu i pre Európu nedokážeme ešte presne posúdiť.
Briti si v referende koncom júna odhlasovali odchod z Európskej únie. Stanú sa tak prvou krajinou, ktorá toto spoločenstvo opustí. V celonárodnom hlasovaní sa za odchod vyslovilo 17,4 milióna ľudí. Za zotrvanie v únii hlasovalo 16,1 milióna ľudí. Odchod chceli podľa prieskumov prevažne starší ľudia a obyvatelia menších miest a dedín. Prepočítané na percentá: za odchod hlasovalo 51,9 percenta voličov, zostať chcelo 48,1 percenta ľudí.

Rozhodnutie ovplyvnil i strach a lži
Úspech odporcov členstva v únii prekvapil celý svet, všetci predpokladali tesný úspech prívržencov zotrvania ostrovného kráľovstva v európskom spoločenstve. Dá sa povedať, že hlavným vinníkom je vtedajší premiér David Cameron, ktorý referendum voličom prisľúbil vo volebnej kampani. Po úspešnom referende sa stal aj prvou obeťou, krátko po oznámení výsledkov hlasovania podal demisiu.
Lídrom kampane za odchod Británie z EU sa podarilo osloviť 52 percent Britov. Do kariet im hrala najmä téma migrácie, slabé postavenie labouristov a podpora starších voličov z menších miest. Televízna stanice BBC zhrnula hlavné dôvody, prečo bola kampaň Vote Leave úspešnejšia.
Množstvo medzinárodných organizácií, vrátane Medzinárodného menového fondu či OECD, Britov pred referendom varovalo, že kráľovstvo po brexite postihne ekonomický prepad. Odborníci vyhlasovali, že sa v Británii zvýši nezamestnanosť, ekonomický rast sa spomalí a libra oslabí (to sa vlastne aj stalo, libra prudko oslabila po vyhlásení výsledkov). Ministerstvo financií dokonca uviedlo, že v prípade brexitu bude musieť zvýšiť dane z príjmu a znížiť výdavky na školstvo a obranu. Predseda Európskej rady Donald Tusk dokonca hovoril o konci západnej politickej civilizácie.
História už veľakrát dokázala, že na strachu sa budovať nedá. Takže sa kampaň, postavená na strašení Britov, akosi vymkla z rúk. Navyše, ako sa zdá, ľudia ignorovali rady expertov, pretože mali pocit, že im členstvo v EÚ aj tak žiadne ekonomické výhody neprináša.
Tam kde neuspel strach, však uspela lož. Kampaň Vote Leave hovorila o 350 miliónoch libier, ktoré Britániu stojí každý týždeň jej členstva v únii. Nigel Farage a jeho stúpenci sľubovali, že ušetrené peniaze zamieria do národného zdravotného systému. Slogan o zbytočne utrácaných miliónoch bol aj na autobuse, s ktorým vyrazil na turné po Británii bývalý londýnsky starosta Boris Johnson, aby agitoval za odchod z EÚ. Sľub o finančnej injekcii pre zdravotníctvo pravdepodobne nalákal mnoho voličov. Bezprostredne po referende sa však ukázalo, že ho protiunijný tábor nemôže garantovať. Nigel Farage dokonca vyhlásil, že on nič také nepovedal.

Medzigeneračný názorový rozkol
Ďalším dôležitým dôvodom bola téma migrácie. Najmä na voličov s nižšími príjmami zapôsobil argument, že Británia nemôže ovplyvniť počet migrantov, ktorí do krajiny prídu, pokiaľ zostane v únii. Farageov tábor vyvolal otázky, ako migranti za posledné roky ovplyvnili britskú spoločnosť a čo sa môže stať nasledujúcich rokoch, pokaľ ich príliv neustane. Najmä Nigel Farage hovoril o potrebe obrody národnej a kultúrnej identity a varoval pred vstupom Turecka do EÚ. Negatívne sa vyjadroval tiež na adresu utečencov z Blízkeho východu. Mnoho ľudí pobúril plagátom, na ktorom bol nekonečný rad migrantov na hraniciach medzi Slovinskom a Chorvátskom. Doplnený bol nápisom „Bod zlomu“. Napriek tomu medzi mnohými Britmi táto téma zarezonovala.
Priaznivcom brexitu sa podarilo presvedčiť predovšetkým starších voličov z menších miest a z vidieka. Brexit podporilo 60 percent voličov starších ako 65 rokov a 57 percent voličov medzi 55 a 64 rokmi. Čím mladší voliči, tým negatívnejšie sa k odchodu Británie z EU stavali. Až 73 percent ľudí vo veku od 18 do 24 rokov hlasovalo pre zotrvanie v Európskej únii. Referendum tak ukázalo na obrovskú roztrieštenosť medzi mladšou a starší generáciou.
Vzťahy Veľkej Británie so zvyškom Európy neboli nikdy jednoduché. Už v prípade predchodcu EÚ – Európskeho hospodárskeho spoločenstva – trvalo pomerne dlho, než sa k nemu Británia pridala. A je nutné poznamenať, že mnoho obyvateľov ostrovného kráľovstva vnímalo vstup na spoločný európsky trh s nechuťou. Od tej doby síce ubehli celé desaťročia, skepsa voči EÚ však medzi politikmi i najväčšími médiami nevymizla. Veľká Británia mala medzi ostatnými európskymi krajinami stále zvláštne postavenie – či už kvôli nepripojeniu k schengenskému priestoru alebo odmietaním eura.

Slovensko príde o pracovné miesta
Slovenská ekonomika by kvôli brexitu mohla rásť v porovnaní s doterajšími odhadmi pomalšie už v tomto roku a tiež aj v ďalších rokoch, zároveň by vzniklo menej pracovných miest. Vyplýva to z analýzy vládneho Inštitútu finančnej politiky. Ekonómovia z inštitútu pripravili tri možné scenáre vplyvu výsledkov referenda o vystúpení Británie z EÚ na slovenské hospodárstvo, podľa ktorých by brexit ukrojil do roku 2019 z rastu hrubého domáceho produktu Slovenska celkom 0,1 až 0,9 percentuálneho bodu.
„Pri naplnení predpokladov realistického scenára bude rast HDP Slovenska nižší o 0,1 percentuálneho bodu v tomto i budúcom roku. Kumulatívna strata by v období prognózy dosiahla 0,5 percenta,“ tvrdí analýza Inštitútu finančnej politiky. Zároveň by zaniklo takmer 4000 pracovných miest, čo by ale bol len zlomok z očakávaného rastu zamestnanosti na Slovensku. Posledná prognóza slovenského ministerstva financií počíta s tohtoročným rastom domácej ekonomiky o 3,2 percenta a s ďalším zrýchľovaním tempa rastu na 4,6 percenta v roku 2019.
„Spomalenie britskej ekonomiky bude mať priamy dopad na našich exportérov. Výraznejší efekt však naša ekonomika pocíti sekundárne prostredníctvom spomalenia našich hlavných obchodných partnerov,“ uvádza inštitút v analýze. Veľká Británia je siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska a takmer polovicu nášho exportu do Spojeného kráľovstva predstavujú automobily. Práve automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov hospodárstva Slovenska. Odvetvie ešte posilní svoju pozíciu v domácej ekonomike v súvislosti s investíciou britskej automobilky Jaguar Land Rover do výstavby nového závodu blízko Nitry.

Vystúpenie z únie potrvá ešte roky
Žiadna kaša sa však neje taká horúca, ako sa navarí. Po oznámení výsledkov referenda požadovali európski lídri okamžité začatie procesu odchodu Británie z Európskej únie. Proces vystúpenia kráľovstva z únie bude ale trvať omnoho dlhšie ako sa doteraz predpokladalo a uzavrieť sa môže až koncom roka 2019. Podľa nedeľníka The Sunday Times je pravdepodobné, že vládny kabinet sa k aktivácii článku 50, ktorým budú rokovania o brexite formálne zahájené, odhodlá až za rok. Dôvodom vraj sú organizačné problémy na ministerstvách s čakanie na výsledky volieb vo Francúzsku a v Nemecku.
Britskí politici už od referenda trvajú na tom, že k aktivácii článku 50 lisabonskej zmluvy ich zatiaľ nič nenúti a že ide o suverénne rozhodnutie Británie. Vo chvíli, kedy rokovania o brexite skutočne odštartujú, budú mať obe strany na dohodnutie podmienok odchodu a ďalšej koexistencie dva roky.
Hladký priebeh príprav na brexit narušujú aj kompetenčné spory medzi niektorými rezortmi. Napríklad minister pre medzinárodný obchod Liam Fox je nespokojný s tým, že niektoré právomoci ohľadne medzinárodného obchodu a zmlúv stále drží ministerstvo zahraničia vedené Borisom Johnsonom. Ďalším faktorom je harmonogram volieb vo veľkých európskych krajinách. Francúzsko totiž bude v máji 2017 hlasovať o novom prezidentovi a zložení parlamentu, v septembri sú parlamentné voľby naplánované v Nemecku. „Nemôžete vyjednávať, keď neviete s kým rokovania povediete,“ píše The Sunday Times.
Pokiaľ by britská vláda skutočne oficiálne rozhodla o odklade aktivácie článku 50 až do jesene 2017, rozladilo by to zástancov brexitu predovšetkým z radov konzervatívcov. Podľa Nigela Faragea by zdržanie mohlo viesť až k masovým demonštráciám.